SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

a Jánošíček v Brne, Dunaječek v Olomouci či Šmykňa v Ostrave, alebo Šarvanci v Prahe, či
Čučoriedky v Třinci a Hraškovci v Hradci Králové. V súčasnosti v ČR pôsobí 14 folklórnych
súborov, ktoré spracovávajú výhradne slovenský folklórny materiál. Treba povedať, že ešte
najmenej ďalších 17 folklórnych súborov má v repertoári tance, spevy a muziku zo Slovenska.
Slovenské folklórne kolektívy, ktoré pracujú v ČR, nemajú na ružiach ustlané. Aj keď väčšina
z nich sú členovia Folklórneho združenia ČR, chýba im odborná pomoc od fundovaných
odborníkov zo Slovenska. Niekto môže namietať, veď na Slovensko je to, čo by kameňom
dohodil, to áno, ale kde vziať finančné zdroje na zaplatenie týchto odborníkov či choreografov.
Druhou nemenej dôležitou otázkou je krojové vybavenie týchto súborov. Musím povedať,
že veľa krojov či krojových súčiastok si ušijú sami, na kolene, ale niektoré krojové súčiastky sa
ani v ČR nedajú zhotoviť – a zasa sa dostávame k finančným otázkam fungovania folklórnych
súborov, ktoré prezentujú slovenské ľudové umenie za hranicami Slovenska.
Slovenská menšina v ČR udržuje a rozvíja svoju kultúrnu a jazykovú identitu rôznymi formami.
Jednu z rozhodujúcich foriem predstavuje tradičná ľudová kultúra, ktorú rozvíjajú najmä
folklórne súbory. V rôznych mestách ČR pôsobia folklórne súbory, ktorých členovia (dnes už
väčšinou Česi) sa venujú slovenskému folklóru. Ich aktivity si zaslúžia nielen obdiv a úctu,
ale aj ochranu a podporu. Formou takejto podpory je aj Medzinárodný festival slovenského
folklóru Jánošíkov dukát, ktorý je významným príspevkom k uplatňovaniu zásad UNESCO –
Odporúčania na ochranu tradičnej kultúry a folklóru z roku 1989.
Poslaním festivalu je rozvíjať pozitívny vzťah (hlavne mladých ľudí) k tradičnej ľudovej
kultúre svojho národa; podnecovať tvorivé schopnosti aktivistov folklóru, žijúcich a pôsobiacich
v ČR; vytvoriť priestor na rozvoj spolupráce a výmenu skúseností medzi folklórnymi
súbormi z rôznych krajín; prehĺbiť vzájomné kontakty medzi folklórnym hnutím na Slovensku
a folklórnym hnutím v Českej republike; oboznámiť širokú divácku verejnosť s tvorbou folklórnych
súborov, ktoré rozvíjajú a zachovávajú slovenské ľudové umenie; v neposlednom rade
vytvoriť platformu na nadväzovanie medzinárodných kontaktov so súbormi v zahraničí, ktoré
rozvíjajú a spracovávajú slovenské ľudové umenie.
Na festivale dostávajú priestor aj iné národnostné menšiny žijúce v ČR, a to predovšetkým
formou vystúpení kolektívov, ktoré spracovávajú folklór danej národnostnej menšiny (rómska
menšina, maďarská menšina, poľská menšina, grécka menšina, rusínska menšina, chorvátska
menšina a ďalšie).
Súčasťou programu festivalu je už od prvého ročníka jarmok ľudových remesiel. Ukážky
tradičných ľudovoumeleckých remesiel sú obohatením pre návštevníkov festivalu, ktorí majú
príležitosť vidieť na vlastné oči prácu majstrov ľudového remesla. Zámerom nie je len poskytnúť
výrobcom ľudovoumeleckých predmetov priestor na prezentáciu alebo oživiť výrobu,
ale povýšiť ju na príležitosť na obohatenie domácich i zahraničných návštevníkov o poznanie
krásy tradičnej ľudovoumeleckej výroby a vnímať ju ako nenahraditeľné ľudové kultúrne bohatstvo.
Pre návštevníkov festivalu sú pripravené aj gastronomické špeciality a tradičné jedlá
z Maďarska, Poľska, Slovenska i z Českej republiky.
Spracovávanie a interpretácia jednotlivých foriem tradičnej ľudovej kultúry privádza súčasného
človeka ku koreňom jeho bytia. Dáva človeku pocit kontinuity a zmyslu vlastného života.
Ľudové umenie v sebe skrýva trvalé pozitívne mravné hodnoty, patrí všetkým bez rozdielu
národnosti, rasy alebo náboženstva.
Slovenské folklórne súbory z ČR už jedenásť rokov majú možnosť stretnúť sa na Medzinárodnom
festivale slovenského folklóru v ČR Jánošíkov dukát, ktorý pre takéto stretnutia
a vzájomné poznanie organizuje Obec Slovákov v ČR a Folklórne združenie Púčik z Brna
75