SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012
ZbornÃk Stálej konferencie 2012 vo formáte PDF - Ãrad pre Slovákov ...
ZbornÃk Stálej konferencie 2012 vo formáte PDF - Ãrad pre Slovákov ...
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Bolo to poplašné znamenie v radoch slovenskej menšiny v Srbsku. Jednému z erbových<br />
znakov slovenského spoločenstva v Srbsku a mimoriadne významnej kultúrno-historickej inštitúcii<br />
vojvodinských Slovákov hrozí zánik alebo iba strata identifikačného národnostného<br />
profilu, čo je rovnaké ako zánik. Vedomí si toho, že si nesmieme dovoliť búranie základov,<br />
na ktorých spočíva súčasná kultúra slovenského tlačeného slova v Srbsku, rozhodli sme sa<br />
v rámci Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku nájsť nejakú solúciu na<br />
zachovanie tlačiarne v Petrovci v rukách slovenského vojvodinského spoločenstva. Pri úradnej<br />
návšteve Ministerstva zahraničných vecí SR, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu<br />
SR, Ministerstva kultúry SR a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí 11. a 12 júna <strong>2012</strong> sme<br />
o tejto pálčivej otázke informovali uvedené inštitúcie vlády SR a požiadali o pomoc. Žiadaná<br />
pomoc na zachovanie tlačiarne v Petrovci v Srbsku je v tejto chvíli ešte stále aktuálna a ešte raz<br />
z tohto fóra žiadame o pomoc.<br />
Sandra KRALJ VUKŠIĆ, Chorvátsko<br />
predsedníčka Slovenského kultúrneho centra, Našice<br />
Rozhlasové vysielanie Rádia Našice ako jeden zo spôsobov udržania etnickej identity<br />
Slovákov v Chorvátsku<br />
Prípadová štúdia<br />
V Našiciach a okolí žije početná komunita Slovákov a ich potomkov, ktorí príslušnosť k slovenskej<br />
národnosti prejavujú najčastejšie prostredníctvom spoločenských a kultúrnych aktivít.<br />
V okolí Našíc dominujú dve lokality, v ktorých žijú Slováci v postavení národnostnej menšiny,<br />
a to Jelisavac a Markovac. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1991 sa v Jelisavci z celkového<br />
počtu 1 323 obyvateľov hlásilo k slovenskej národnosti 906 osôb. V Markovci bolo v rovnakom<br />
roku zaznamenaných 90 Slovákov z celkového počtu 1 657 obyvateľov. V sčítaní sa k slovenskému<br />
jazyku ako materinskému hlásilo viac ľudí než k slovenskej národnosti. V Jelisavci<br />
sa k slovenčine ako materinskému jazyku hlásilo 962 a v Markovci 220 osôb. Uvedené údaje<br />
v otázke etnicity potvrdzujú etnomimikriu ako jeden z negatívnych javov v rámci slovenskej<br />
komunity v daných priestoroch. Ďalším negatívnym javom v každom multinárodnom spoločenstve,<br />
a je to tak aj medzi Slovákmi v Chorvátsku, je asimilácia národnostných menšín. Jeden<br />
z mechanizmov posilňovania povedomia ako spôsobu uchovania etnickej identity je využívanie<br />
médií, prostredníctvom ktorých sa vplýva na vedomie príslušníkov a posilňuje puto k materskému<br />
etniku.<br />
Informácie k danej problematike, ktoré ďalej prezentujem, som získala v rámci výskumu<br />
Slovákov v Jelisavci a Markovci v roku 2006 dotazníkovou formou. Celkovo sa na vypĺňaní<br />
dotazníka zúčastnilo 164 respondentov, 90 z Markovca a 74 z Jelisavca, ktorí boli rozdelení na<br />
tri vekové skupiny. Tento prípad pokladám za príklad dobrej praxe, ktorého analýzu predkladám<br />
spolu s návrhmi na odstránenie nedostatkov.<br />
107
Change language