SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

ločný časopis dolnozemských Slovákov, zaznamenali viacerí autori. Za všetkých uvedieme
slová Anny Ištvánovej, ktorá v úvodníku prvého minuloročného čísla Dolnozemského Slováka
(2011) napísala: „Máme za sebou pätnásť rokov práce pri vydávaní spoločného časopisu
Dolnozemský Slovák. Ako jedna z tých, ktorí boli pri zrode myšlienky jeho znovuvydávania…
sa chcem zamyslieť v niekoľkých myšlienkach nad skutočnosťou, že kto a kedy sa zasadil za
vydávanie tejto spoločnej kultúrnej tribúny dolnozemských Slovákov. Práve tie prvé spoločné
kontakty po roku 1989, o ktorých budeme hovoriť, položili zárodky vytvárania našich spoločných
dolnozemských projektov, ktorými sa v posledných rokoch právom pýšime.
Kontaktovanie dolnozemských Slovákov bolo v počiatkoch úplne prirodzeným javom…
Po roku 1989 nastali veľké zmeny aj v živote našich komunít. Ožilo stretávanie spolkov
a ľudí, začalo sa rozmýšľať aj o spolupráci. Na margo tohto novodobého kontaktovania Slovákov
žijúcich na Dolnej zemi mi dovoľte teraz upozorniť na zmluvu, ktorú sme pripravili ešte
v roku 1991 a v ktorej sa písomne prvýkrát objavila myšlienka obnovenia časopisu Dolnozemský
Slovák. Poukázali sme takmer na všetky odbory a polia, na ktorých by mohla prekvitať
naša spolupráca. Verte mi, že v tom mimoriadnom ovzduší, ktoré prevládalo v našich spoločenstvách,
ako aj v politike a spoločenskom živote, nebolo to cudzie ani príliš nadnesené, že sme
chceli svetu dať najavo, čo si myslíme MY o našich/svojich možnostiach a o našom bratstve.
Vtedy nikto z nás nepochyboval o tom, že si máme čo povedať, naopak: boli sme presvedčení,
že si budeme vzájomne pomáhať.“
Spolupráca, kontakty, vzájomné výmeny súborov a divadelných skupín, výmeny žiackych
skupín, recipročná účasť na organizovaných podujatiach v 90. rokoch minulého storočia už
bežne fungovali. Taktiež fungovala aj spolupráca vo vydavateľskej oblasti. Začali sa objavovať
aj spoločné projekty, iniciované jednotlivými komunitami, pre všetkých dolnozemských
Slovákov. Adekvátny príklad je inšpiratívna myšlienka skupiny Nadlačanov, ktorí presadzovali
zorganizovanie spoločného kultúrneho podujatia všetkých komunít dolnozemských Slovákov.
Takýmto podujatím je od roku 1999 prehliadka sólistov slovenskej ľudovej piesne Cez Nadlak
je..., ktorej úspešných štrnásť ročníkov máme za sebou. Na uplynulých ročníkoch vystupovali
stovky sólistov z Chorvátska, Maďarska, Rumunska a Srbska. V rámci galakoncertov hosťovali
folklórne súbory z Dolnej zeme, ale aj zo Slovenska.
Určitá inštitucionalizovaná spolupráca a zastrešenie spoločných počinov dolnozemských
Slovákov sa realizuje počnúc rokom 2007, po tom, čo v decembri 2006 bola v Segedíne podpísaná
prvá dohoda o spoločných dolnozemských projektoch. Od tej chvíle sa začala písať nová
história spoločných podujatí Slovákov na Dolnej zemi.
Uplynulé obdobie nám ukazuje, že táto iniciatíva bola veľmi vhodná a vďaka nej sa podarilo
zrealizovať už desiatky spoločných podujatí, ktoré sú hodnotené veľmi pozitívne vo všetkých
troch zúčastnených komunitách, ako aj zo strany tých subjektov zo Slovenska, ktoré sa venujú
problematike Slovákov žijúcich v zahraničí.
Iniciátormi stretnutia v Segedíne a podpísania prvej dohody boli Anna Ištvánová a Ondrej
Štefanko. Ďalšie stretnutia pripravovala A. Ištvánová, v ostatných rokoch v spolupráci s Pavlom
Hlásnikom.
Po náhlom odchode Ondreja Štefanka na večnosť v roku 2008 sa jeho stála prítomnosť medzi
nami zhmotnila v založení Ceny Ondreja Štefanka, ktorú každoročne od roku 2009 udeľuje
Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Kraska v súčinnosti so Svetovým združením Slovákov
v zahraničí dvom osobnostiam slovenského zahraničného sveta a je to jeden zo spoločných
dolnozemských projektov. V nadväznosti na odovzdávanie ceny vždy organizujeme aj medzinárodnú
konferenciu na vybranú kulturologickú tému.
40