SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

Základné práva národnostných menšín v Poľsku vymedzuje článok 4 tohto zákona, podľa
ktorého:
• každá osoba, ktorá patrí do menšiny, má nárok sa slobodne rozhodovať o tom, či je
osobou, ktorá patrí alebo nepatrí k menšine. Toto rozhodnutie alebo využívanie práv
spojených s týmto rozhodnutím nemôže spôsobovať žiadne nepriaznivé následky,
• nikto nemôže byť nútený, aby iným spôsobom, než stanoví tento zákon, odhaľoval informácie
o vlastnej príslušnosti k menšine alebo odhalil svoj pôvod, jazyk menšiny alebo
náboženstvo, nikto nemôže byť nútený, aby zdôvodňoval, že patrí k istej menšine,
• osoby, ktoré patria k menšine, môžu využívať práva a slobody vyplývajúce z princípov
pojatých do tohto zákona, individuálne, ako aj spoločne s inými členmi svojej menšiny.
V článkoch 5 a 6 zákona zo dňa 6. januára 2005 sa hovorí o týchto zákazoch:
zakazuje sa používať prostriedky, ktorých účelom by bola asimilácia osôb patriacich k menšine,
ak sa tieto prostriedky používajú v rozpore s ich vôľou, je zakázané používať prostriedky,
ktorých účelom by bola zmena národnostných alebo etnických pomerov na územiach obývaných
menšinami, zakázaná je diskriminácia vyplývajúca z príslušnosti k menšine a orgány verejnej
správy sú povinné zaistiť náležité prostriedky na: podporovanie plnej a skutočnej rovnosti v oblasti
ekonomického, spoločenského, politického a kultúrneho života medzi osobami patriacimi
k menšine a osobami patriacimi k väčšine; ochranu osôb, ktoré sú predmetom diskriminácie,
nenávisti alebo násilia, ktoré sú dôsledkom príslušnosti týchto osôb k menšine, a posilňovanie
medzikultúrneho dialógu.
V ďalších kapitolách zákon určuje formy používania jazykov menšín vo verejnom živote,
ochrany osvety a kultúry i orgány, ktoré pôsobia vo veciach národnostných a etnických menšín,
zriaďujú Spoločný výbor vlády pre národnostné a etnické menšiny a určujú spôsob voľby jeho
členov. Zástupcom slovenskej národnostnej menšiny v tomto výbore je predseda Spolku Slovákov
v Poľsku prof. Dr. Jozef Čongva.
Pre zachovanie národnostnej menšinovej kultúry je najdôležitejšia kapitola 3 zákona – Osveta
a kultúra, najmä článok 18, bod 1, v ktorom sa hovorí, že orgány verejnej správy sú povinné
vynakladať náležité prostriedky na podporu činnosti zameranej na ochranu, udržanie a rozvoj
kultúrnej totožnosti menšín. Zákon hovorí, že takými prostriedkami môžu byť dotácie na:
pôsobenie inštitúcií kultúry, umeleckého hnutia a tvorivosti menšín i umelecké akcie, ktoré
majú dôležitý význam pre kultúru menšín, investície slúžiace na udržanie kultúrnej totožnosti
menšín, vydávanie kníh, časopisov, periodík a letákov v jazykoch menšín alebo v poľskom
jazyku, v tlačenej podobe alebo formou iných technik záznamu zvuku a obrazu, podporovanie
televíznych a rozhlasových programov realizovaných menšinami, ochranu miest spojených
s kultúrou menšín, činnosť klubovní, prevádzkovanie knižníc a dokumentácie kultúrneho
a umeleckého života menšín, vzdelávanie a výchovu detí a mládeže, uskutočňované rôznymi
formami, propagovanie vedomostí o menšinách, iné programy, ktorej cieľom je podpora činnosti
zameranej na ochranu, uchovanie a rozvoj kultúrnej totožnosti menšín, ktoré podporujú
integráciu menšín.
Spomínaný zákon zo 6. januára 2005 o národnostných a etnických menšinách a regionálnom
jazyku ďalej stanovuje, že politiku štátu v tejto oblasti realizuje minister zodpovedný za
veci spojené s vierovyznaniami a národnostnými i etnickými menšinami, ktorým podľa zákona
o dieloch štátnej správy 5 je od schválenia predmetného zákona minister vnútra a štátnej správy.
Minister vnútra a štátnej správy každoročne poskytuje dotácie na realizáciu grantov jednotli-
5 Zákon zo 4. septembra 1997. In: Dz. U. z r. 1997, č. 141, čiastka 943.
33