SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

Srbska diplomatickou poštou prostredníctvom Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade.
Ušetrili by sa tak značné prostriedky, mohli by sme nakúpiť viacej časopisov za rovnaké
peniaze a osoh by bol obojstranný – informácie o Slovensku by sa do zahraničia šírili naďalej
a čitatelia by mali veľkú radosť a pôžitok nielen z čítania kníh, ale aj časopisov.
Toto sú iba niektoré naše námety, naše rozmýšľanie nahlas, zaujíma nás, či je možná ich realizácia
v rámci štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.
Dovoľte mi pri tejto príležitosti vyjadriť vďaku Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí za
doteraz poskytnutú finančnú pomoc našej ustanovizni, v ktorej vynakladáme úsilie, ďaleko
za hranicami materského štátu, o záchranu nášho kultúrneho dedičstva pre budúce generácie.
Michael KAŇA,
konateľ Výboru storočnice Gorazda Zvonického
Vážený pán predseda, vážené predsedníctvo, milí krajania!
Pozdravujem vás na tejto konferencii ako člen slovenského výboru, ktorý sa chystá osláviť
storočnicu narodenia básnika Gorazda Zvonického. Doménou našej doby sú rôzne oslavy,
významné podujatia, okrúhle výročia a významné jubileá. Keby sme ich chceli všetky vymenovať,
potrebovali by sme na to možno aj niekoľko hodín. Počuli sme ich už tu viacero. Je tu
určitá fermentácia v relatívne staro-mladom slovenskom národe, ktorý hľadal svoju identitu
a doteraz nebol navonok veľmi známy.
Preto by som chcel, vážení prítomní, priblížiť aj vám dve vzácne jubileá, ktoré sa týkajú určite
celého Slovenska, pretože obaja aktéri zanechali viditeľné stopy pre Slovensko a Slovákov
doma i v zahraničí. O koho vlastne ide?
Jedným vzácnym jubilantom je básnik Gorazd Zvonický, ktorý sa narodil pred sto rokmi
v Michalovciach a celý svoj plodný básnický život prežil v exile. A druhým jubilantom je Slovenský
ústav svätého Cyrila a Metoda v Ríme, ktorý na budúci rok bude oslavovať päťdesiat
rokov od svojho vzniku.
Gorazd Zvonický a Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda sú ako spojené nádoby, ktoré
nemožno od seba oddeliť, pretože splynuli a vytvorili jeden celok. Ktokoľvek v tom čase žil,
v Taliansku v Ríme alebo medzi Slovákmi v podtatranskej vlasti, či už v Európe, alebo v Amerike,
a či v Austrálii a alebo inde v exile, keď sa spomenulo meno Gorazda Zvonického, nutne
sa spomenul aj Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda a naopak.
Gorazd Zvonický, vlastným menom Andrej Šándor, sa narodil v Močaranoch (časť Michaloviec).
Jeho otec odišiel do Ameriky, tak ako aj dnes mnohí Slováci a Slovenky odchádzajú
na zárobky, musel opustiť krajinu a šiel do sveta. Andrej Šandor musel štúdiá niekoľkokrát
prerušiť z rôznych dôvodov, no vo svojom predsavzatí vytrval až do konca a ako 35-ročného
ho vysvätili za kňaza. Ako mladý kňaz pracoval jeden čas v Trnave na biskupskom gymnáziu,
ktorý však zakrátko v pohnutých povojnových časoch zrušila štátna vrchnosť. Po zrušení tohto
pôsobiska ho ako mladého kňaza pridelili na saleziánsku faru do Michaloviec, kde vyučoval
náboženstvo na tom istom gymnáziu, ktoré kedysi ako murár staval. V roku 1950 toto takisto
85