SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

lučne v ľudovej kultúre a vo folklóre. A s istotou môžeme povedať: keby si Slováci v Chorvátsku
nepestovali zvyky a obyčaje svojich predkov a keby nebolo folklóru (tance, spevy, hudba),
ktorý sa pestoval v slovenských spolkoch, v mnohých osadách by dnes vôbec nebolo Slovákov.
Vedúci slovenských spolkov a kultúrno-umeleckých spolkov si ani neuvedomovali, aký kus
vlasteneckej práce vykonali na roli dedičnej. Ochotníkom zo spolkov musíme byť povďační,
že naša slovenská národnostná menšina ešte žije. Hoci je počtom malá, predsa spestruje kolorit
národnostných menšín v Chorvátsku a je mostom priateľstva dvoch bratských národov
– chorvátskeho a slovenského.
Predstavitelia slovenskej národnostnej menšiny zakladali si československé besedy,
v 70. rokoch minulého storočia slovenské kultúrno-umelecké spolky (SKOS) a v nich pestovali
slovenské tance, spevy, hudbu, obyčaje. V Lipovľanoch založili Československú besedu už
v roku 1923, v Iloku v roku 1925 Združenie stredoškolákov, ktoré sa pripojilo k Spolku československých
akademikov v Juhoslávii. V Iloku vznikol v roku 1928 aj čítací spolok. Spojením
oboch spolkov v roku 1939 vznikol Slovenský kultúrny a osvetový spolok Ľudovíta Štúra,
ktorý je činný aj v súčasnosti. V Jelisavci bola založená Československá beseda v roku 1936,
v Markovci Československá beseda Pokrok v roku 1939, ktorá iniciovala prácu na zachovaní
slovenských obyčají a tanečnej a divadelnej činnosti. V Josipovci bola Československá beseda
založená v marci 1937 a v Jurjevci v novembri 1938. V československých besedách sa začala
rozvíjať kultúrna a národnostná práca, no žiaľ, druhá svetová vojna túto činnosť zastavila. Boli
potrebné dlhé desaťročia, kým sa začalo znova pracovať na šírení kultúry a osvety slovenskej
národnostnej menšiny v Chorvátsku.
Kultúrna identita slovenskej národnostnej menšiny sa začala sebavedomejšie a pestrejšie prezentovať
na kultúrnych podujatiach Slovákov a Čechov až koncom 70. rokov minulého storočia.
Boli to tradičné dožinkové slávnosti a folklórne prehliadky, ktoré organizoval Zväz Čechov
a Slovákov v osadách, kde žili Slováci a Česi. Keď si Chorvátska a Slovenská republika vydobyli
samostatnosť a Slováci v Chorvátsku založili Maticu slovenskú v Chorvátsku, folklórne
prehliadky začala organizovať Matica slovenská a potom zväz, ktorého cieľom a poslaním bolo
ochraňovať národné a kultúrne dedičstvo Slovákov v Chorvátsku a prispievať k spoznávaniu
a zbližovaniu dvoch národov. V roku 1992 prehliadka nebola, pretože v Chorvátsku bola vojna,
no už v roku 1993, hoci ešte mnohé časti Chorvátska boli okupované Srbmi a juhoslovanskou
armádou, Matica slovenská organizovala v Josipovci 11. prehliadku slovenského folklóru. Zúčastnili
sa na nej slovenské folklórne skupiny z Markovca, Jelisavca a z Josipovca. V nasledujúcom
roku (1994) folklórna prehliadka bola v Jelisavci, potom v Markovci (1995), v Josipovci
(1996), v Jelisavci (1997), v Markovci (1998), v Iloku (1999), v Meduriči (2000), v Josipovci
(2001), v Našiciach (2002), v Rijeke (2003), v Jelisavci (2004), v Osijeku (2005), v Markovci
(2006), v Lipovľaňoch (2007), v Iloku (2008), v Josipovci (2009), v Meduriči (2010), v Našiciach
(2011), v Jelisavci (2012). Rok po roku prehliadka bola kvalitnejšia a masovejšia, takže
tohto roku sa v Jelisavci predstavilo 12 SKOS-ov, matíc s viac ako 400 folkloristami.
Aby slovenské spolky a matice mohli pracovať vo svojich folklórnych sekciách, bolo veľmi
dôležité, aby si každý spolok vychovával mladých tanečníkov, spevákov, divadelníkov. To dobre
vedeli v našich spolkoch, a preto každý založil svoju detskú tanečnú a spevácku skupinu.
Práve tí mladí chcú vystupovať a ukázať svoju šikovnosť v tanci, aj pre nich sa organizujú
detské tanečné prehliadky. V Jelisavci bola v roku 1994 prvá prehliadka detského folklóru,
druhá bola v Markovci (1995), potom bola v Josipovci (1996), v Iloku (1998), v Meduriči
(1999), v Jurjevci (2000), v Rijeke (2001), v Soľanoch (2002), v Markovci (2003), v Josipovci
(2004), v Zokovom Gaji (2005), v Jelisavci (2006), v Iloku (2007), v Osijeku (2008), v Soľa-
87