SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

V súčasnosti sa spracováva maliarova bohatá korešpondencia, fotografie z rodinného života,
množstvo fotozáberov z autorových prezentácií, výstav doma i v zahraničí, zvukové a filmové
nahrávky s autorom pri príležitosti výstav, životných jubileí a i.
Martin Jonáš bol aj skvelým archivárom či dokumentaristom dejín Kovačice. Dôkazom toho
je aj rukopisná pozostalosť, v ktorej dopodrobna čítame genealógie jednotlivých rodín miestnych
kožušníkov.
Martin Jonáš, ako každý z nás, mal aj „koníčky“ – filateliu, numizmatiku, zbieranie starých
fotografií, pohľadníc. Pre zaujímavosť – mal dôsledne usporiadané staré fotografie takmer všetkých
slovenských osád Vojvodiny. V rukopise sa dokonca našla kompletná zbierka jeho básní.
Až definitívne spracovane kompletnej pozostalosti, následne vytvorenie scenára a stálej expozície
pre Múzeum Martina Jonáša naplní heslo, ktoré sme si dali na počiatku – Zachráňme
pred zabudnutím!
Postupne, ako odkrývam Jonášove „tajomstvá tretej komnaty“, prichádzam na to, že tento
človek je nielen velikánom maliarskej insity, ale že je to osobnosť širších rozmerov, že je to
naozajstný hľadač krásy, majster štetca a slova.
Ján Zima, Nórsko
prezident Spoločnosti priateľov Slovenska – Norsk Slovakisk Forum
Legislatíva SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v Nórsku
Vážení účastníci Stálej konferencie, rád by som v mene Spoločnosti priateľov Slovenska
v Nórsku vyjadril súhlas so slovami pod predsedu vlády a ministra zahraničných veci a európskych
záležitosti pána Lajčáka, ktorý to muto zhromaždeniu pripomenul zásadný moment:
Potreby Slovákov, žijúcich v Západnej Európe alebo Severnej Amerike sú úplne iné, ako
napríklad potreby Slovákov v krajinách bý valej Juhoslávie, či v Maďarsku, alebo na Ukrajine.
Vychádzajúc z tohto zásadného rozlíšenia, vnímame potrebu nasledujúcich zmien v rámci
legislatívy SR vo vzťahu k Slovákom, žijúcim v Nórsku:
1. Možnosť voliť zo zahraničia
Súčasná legislatívna úprava síce umožňuje účasť na parlamentných voľbách slovenských
občanov, ktorí sa nachádzajú alebo trvalo žijú mimo Slovenska, tento spôsob vykonania
základného občianskeho práva je ale ťažkopádny, časovo aj administratívne náročný. S úprimnou
závisťou sa pozeráme na českých či poľských spoluobčanov, ktorým raz za štyri roky
otvoria ich veľvyslan ectvá dvere, aby mohli odovzdať svoj hlas v parlamentných voľbách.
Väčšina našich členov pôsobí v hlavnom meste Oslo a jeho okolí, a nemožnosť zúčastniť sa na
volebnom akte priamo na zastupiteľskom úrade, ktorý sídli v tom istom meste, je pre mnohých
nepochopiteľná.
Navrhujeme, aby stála konferencia a Úrad pre Slovákov, žijúcich v zahraničí, prijali ako jednu
zo svojich priorít presadzovanie volieb slovenských občanov na zastupiteľských úradoch.
205