SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

Jarmila GERBOCOVÁ
kurátorka krajanských zbierok, Slovenské národné múzeum v Bratislave
Kovačický majster štetca
Na predstavenie vojvodinskej, ale najmä kovačickej maliarskej školy, jej tradícií a osobností,
treba poriadny kus nielen znalostí z oblasti insity, ale vyžaduje si to od autora i veľa času na
to, aby sa aspoň okrajovo či v náznakoch a odlišnostiach výtvarného prejavu spomenuli všetci
tí, ktorí na plátna pomocou pestrých farieb ukladajú mozaiky zo všedného i sviatočného života
svojej dediny.
V Kovačici azda nenájdete dom, v ktorom by sa aspoň jeden z členov rodiny nesnažil pomaľovať
plátno štetcom a farbami. Darí sa to viac-menej každému. Sú slávni či menej slávni,
známi či menej známi. Sú takí, ktorých meno a tvorba dostali punc jedinečnosti nielen doma,
ale takmer v celom svete.
Martin Jonáš (1924 – 1996), maliar, filozof, neúnavný hľadač krásy nielen slova, ale i ducha
človeka, ktorý pozorovania okolitého sveta ukladal a zhmotňoval prostredníctvom farieb
a štetca na plátna, ktoré získavali uznanie už počas jeho života nielen v rodnej Vojvodine, ale
aj v početnom zahraničí, patrí nesporne k velikánom tohto druhu výtvarného umenia. Po rokoch,
keď sa verejnosť s majstrom Jonášom rozlúčila, keď sa definitívne za ním zatvorili dvere
jeho ateliéru, štetce zostali nehybne ležať na poličkách medzi tubami farieb, nastal čas konať.
Konať v zmysle – zachráňme pred zabudnutím. Aby sa nielen meno Martin Jonáš, ale ani jeho
tvorba, jeho prínos pre hlbšie hodnotenie celkovej slovenskej vojvodinskej insity nedostalo na
okraj záujmu obdivovateľov tohto druhu výtvarného umenia a jeho hodnotiteľov. Aby sa s jeho
pozostalosťou nestalo to, čo s tvorbou ďalšej významnej, už takisto nežijúcej vojvodinskej
insitnej maliarky, Kovačičanky Zuzany Chalupovej.
V tomto zmysle začal prvé kroky realizovať Dušan Čaplovič, onoho času podpredseda vlády
SR pre národnostné menšiny, keď spolu s ministrom kultúry SR Markom Maďaričom v rámci
oficiálnej návštevy Srbska navštívili aj Kovačicu a v nej rodný dom Martina Jonáša. Na ich
návrh a na základe rozhodnutia kompetentných sa jednoznačne rozhodlo uvoľniť zo štátneho
rozpočtu Slovenskej republiky finančné prostriedky na odkúpenie maliarovho rodného domu,
odkúpenie pozostalosti a súčasne vyčleniť aj financie na zreštaurovanie celého objektu s tým,
aby sa v konečnom dôsledku vytvorilo Múzeum Martina Jonáša.
Koncom roku 2010 sa vytvorila odborná komisia na spracovanie pozostalosti. Za Slovenskú
republiku som bola do komisie navrhnutá ja ako odborníčka a znalkyňa Slovákov žijúcich
na území Vojvodiny. Keďže som sa navyše osobne poznala s majstrom Jonášom a jeho manželkou
Zuzanou, bolo pre mňa cťou pracovať na projekte s názvom Spomienka na Martina
Jonáša.
Ako kurátorka a kustódka zbierky Slovákov žijúcich v zahraničí na pôde Historického múzea
Slovenského národného múzea v Bratislave som priniesla do Kovačice špeciálny informačný
systém na spracovanie múzejných a galerijných zbierok pod názvom ESEZ/CEMUZ
(Centrálna evidencia múzejných zbierok), v ktorom pracujú nielen múzeá na Slovensku, ale
začínajú sa v ňom pokusne orientovať aj krajanské organizácie, spolky a jednotlivci v zahraničí,
uchovávajúci dokumenty i trojrozmerné reálie.
203