SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

Nikto nemá právo vyvolávať v nás na Dolnej zemi pocit viny, že aj po bezmála troch storočiach
máme ešte svoje slovenské školy, svoje slovenské inštitúcie, svoje slovenské médiá,
svoju slovenskú literatúru a kultúru, svoje slovenské spolky a združenia. Aj keď sme nenavštevovali
školy na Slovensku, aj keď je naša slovenčina archaickejšia od tej na Slovensku alebo od
tej, ktorou hovoria Slováci na „západe“, my sa za našu slovenčinu nehanbíme. Podobne ako sa
nehanbíme ani za to, že sme si boli schopní vybudovať naše školy, kostoly, spolky, združenia,
žiť slovenským životom až dosiaľ. Nehanbíme sa ani za to, že sa dnes, keď Slováci majú svoj
štát a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, hlásime so svojimi projektmi a že sa nám dostáva
z ÚSŽZ aj podpora.
Odmietam zaradenie Slovákov zo strednej a juhovýchodnej Európy medzi „zahraničných
Slovákov z povolania“. Lebo takí Slováci z povolania, žiaľ, sú všade a je ich čím ďalej, tým
viac. Teda aj na „západe“. Len sa treba poohliadnuť. Nechcem povedať, že je grantový systém
ÚSŽZ ideálny. Bolo by dobre pouvažovať o tom, či štátne inštitúcie môžu čerpať z prostriedkov
ÚSŽZ, veď na to nemajú právo ani v domovských štátoch vzhľadom na to, že sú financované
zo štátnych zdrojov, čím neštátnym subjektom prakticky zostáva na ich projekty menej
prostriedkov.
Osobitnú možnosť angažovania ÚSŽZ vidím v zjednodušení zákonom stanoveného spôsobu
získať právo na prechodný pobyt, lebo platný zákonný regulatív spôsobuje aj držiteľom
osvedčenia Slováka v zahraničí nemalé problémy a finančné výdavky.
Možno by ÚSŽZ mohol navrhnúť zaradiť do učebných plánov a osnov vo vyšších ročníkoch
základných, respektíve na stredných školách v Slovenskej republike učivo o Slovákoch
v zahraničí: od toho, ako došlo k masovému vysťahovaniu do niektorých končín sveta, až po
súčasný stav. Dnes mimo hraníc Slovenska žije viac ako 2,5 milióna Slovákov, o ktorých existencii
by mali vedieť aj mladé generácie na Slovensku.
Pravdepodobne keby mal pán Klimo poznatky o minulosti a súčasnosti slovenských komunít
vo svete, ani on a ani iní by takto sústavne nerozdúchavali neznášanlivosť voči niektorým
slovenským komunitám. Nemôžem súhlasiť, že sa v prvom rade podporujú také projekty,
ktoré sú zamerané „na imitovanie slovenského folklóru, insitu, remeselné zručnosti a publikačnú
činnosť rôzneho druhu“. Na základe uvedeného citátu by som uzavrela, že pán Klimo sotva
pozná slovenský život na Dolniakoch a dovolí si ťať hlava-nehlava.
Už na stálej konferencii pred dvoma rokmi som orodovala za to, aby nás po kadejakých
portáloch a v textoch prestali deliť na Slovákov zo západu a z východu či juhovýchodu. Sme
Slováci a nemyslím si, že sme menejhodnotní Slováci, aj keď nie sme občania Slovenskej
republiky. Neimitujeme slovenský život. My slovenským životom žijeme, odlúčení od Slovenska,
navzdory času a časom. Aj neprajníkom.
Slováci žijúci v zahraničí veľmi dobre vedia, že nie vždy máme na ružiach ustlané, že aj
v súčasnosti sa máme s čím pasovať. Obrovskú energiu a sebazaprenie si vyžaduje obhájiť si
pred každým právo na svoju inakosť. Tých, čo pochybujú o pravdivosti mojich tvrdení, pozývam
medzi nás. O pevných koreňoch našej slovenskosti sa najlepšie presvedčia medzi nami, na
tvári miesta. Nemusíme imitovať ani folklór, ani insitu, ani remeselné zručnosti. Máme aj svoj
folklór, aj insitu, ale aj akademických maliarov, profesionálnych divadelníkov, vedcov, spisovateľov
a môžeme byť hrdí, že ešte v tej veľkej Juhoslávii sme boli najvzdelanejšie etnikum
v takom mnohonárodnostnom štáte. Vytvorili sme a vytvárame hodnotné diela. Diela, ktoré
patria aj do celoslovenskej kultúry.
Som hrdá, že nás Slovákov v Srbsku takto vidia a majú v úcte nielen naši srbskí spoluobčania,
ale aj štátni hodnostári. Generáciami sme sa o to zaslúžili. Preto by som bola rada, keby
46