SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

Je na zamyslenie, či kultúra ovplyvňuje jazyk, alebo jazyk kultúru. Subjektívne som dospela
k presvedčeniu, že jazyk, jeho ovládanie a pestovanie v najčistejšej podobe je tým jediným, cez
čo sa dá chápať, vnímať a pochopiť kultúra krajiny.
A preto je pre mňa ako zástupkyňu mnohých Slovákov z Bavorska dôležité, aby sme my,
ktorí sme odišli do Nemecka, toto dedičstvo odovzdávali aj budúcim generáciám, teda našim
deťom a vnúčencom, ktoré sa už narodili mimo Slovenska, ktorého občanmi a štátnymi príslušníkmi
sa však stávajú ihneď po narodení zo zákona.
Aj keď sa snažíme v rodinách zachovávať materinský jazyk a snažíme sa deti vychovávať aj
v slovenskom jazyku, nie vždy sa nám to darí. Vplyv nemeckého prostredia od malička je oveľa
väčší, už od škôlky sa hovorí len po nemecky a potom ďalej v školách.
Po začatí školskej dochádzky sa hovorí už en po nemecky, nielen v zmiešaných manželstvách,
ale aj v čisto slovenských rodinách. Deti Slovákov žijúcich v cudzine musia ovládať
reč a pravopis tej krajiny, kde žijú. A tak od začiatku školopovinnosti sa začína dominancia
cudzieho jazyka a síce jazyka krajiny, v ktorej Slováci dlhodobo žijú.
Ak deti Slovákov nebudú mať možnosť pravidelnej školskej výchovy a konverzácie v slovenskom
jazyku, je zrejmé, že už druhá generácia – teda deti našich detí – už po slovensky
hovoriť nebude. Slovenská identita sa úplne stratí.
Na zabezpečenie takej úlohy, ako je vyučovanie slovenského jazyka už v útlom predškolskom
veku a na základnej škole, by sme potrebovali pravidelnú pomoc zo Slovenska. Ale nie
raz, alebo dvakrát, ale sústavne a dlhodobo.
Naším dlhodobým cieľom je spolu so slovenskými a nemeckými orgánmi nájsť také riešenie,
ktoré by pravidelne poskytovalo záujemcom výučbu slovenského jazyka nielen v škôlkach,
ale aj vo verejných nemeckých školách ako nepovinný predmet, alebo ako prvý cudzí jazyk.
Rodičia by túto ponuku uvítali. V zjednotenej Európe bez hraníc, kde žijú vedľa seba mnohé
národy, kde sa prekrývajú mnohé spoločenské, hospodárske záujmy a kultúry, je potrebné hovoriť
plynule viacerými jazykmi. Bolo by treba hovoriť aj jazykom svojej materinskej krajiny
a poznať dôkladne jej dejiny.
Aby sme toto všetko vedeli zabezpečiť, potrebujeme finančnú pomoc.
SNKK v Mníchove považuje poskytnuté dotácie zo Slovenska za ocenenie našej práce
a nášho úsilia.
My členovia SNKK sa snažíme každoročne usporiadať podujatia, ktoré pútavou formou
umožnia živý kontakt so Slovenskom, s jeho prírodou, jazykom, kultúrou v čo najširšom zmysle,
s hudbou, ako aj so slovenskými umelcami, so zvykmi krajiny a neodmysliteľne aj s jej
kuchyňou.
Bohužiaľ, tu v Nemecku nám chýba nezakódované sledovanie slovenskej televízie, čo by
hlavne výchovne po jazykovej stránke potrebovala mladá generácia. Na Slovensku je nedostatok
prenosných médií v slovenskom jazyku (CD, DVD), na ktorých by boli filmy a hlavne
rozprávky pre najmenších v slovenčine.
Ako zástupkyňa SNKK navrhujem na dnešnej konferencii prijať tieto uznesenia:
1. podporovať založenie škôlok v zahraničí s vyučovacím jazykom slovenským;
2. podporovať založenie základných škôl v zahraničí s vyučovacím jazykom slovenským;
3. umožniť Slovákom žijúcim v zahraničí nezakódované sledovanie slovenskej televízie;
4. vydávať spolu s ministerstvom školstva a ministerstvom kultúry krátke náučné filmy
o slovenskej kultúre, o literatúre, o slovenských dejinách, ako aj o krásach slovenskej
prírody a sprístupniť tieto programové nosiče širokej verejnosti a najmä školám doma
i v cudzine;
140