SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

Vo vydavateľskej oblasti najobsiahlejšou prácou Neziskovej verejnoprospešnej s. r. o. Legatum
je vlastná dvojjazyčná (slovensko-maďarská) publikácia Juraj Ando, Dr. Ondrej Horváth:
Slovenské národopisné zbierky v Maďarsku – Szlovák néprajzi gyűjtemények Magyarországon,
LEGATUM 2009, Budapešť – Békešská Čaba, 168., v ktorej sú predstavené všetky súčasné
slovenské národopisné zbierky v Maďarskej republike. V roku 2007 sa začala príprava tejto
populárno-odbornej publikácie, ktorá zmapovala výskyt slovenských národopisných zbierok
v Maďarsku. Paralelne s tým prebiehalo i bádanie dejín tých lokalít, kde sa nachádzajú tieto
zbierky. Bádateľskú prácu vykonali etnograf Juraj Ando a právnik Ondrej Horváth. Po ročnom
výskume sa zistilo, že na území Maďarskej republiky sa nachádza 57 slovenských národopisných
zbierok v týchto župách: Báčsko-malokumánskej, Belehradskej, Békešskej, Boršodsko-abovsko-zemplínskej,
Čongrádskej, Hevešskej, Komárňansko-ostrihomskej, Novohradskej,
Peštianskej, Sabolčsko-satmársko-berežskej a Vesprémskej. Ich počet z roka na rok rastie,
v súčasnosti ich máme vyše šesťdesiat!
Jarmila STOJMIROVIĆ, Srbsko
riaditeľka Knižnice Štefana Homolu, Báčsky Petrovec
Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci a jej význam pre kultúru a kultúrne
dedičstvo Slovákov vo Vojvodine a v Srbsku
Knižnica v Báčskom Petrovci s takmer 170-ročnou tradíciou je jedným zo svojráznych symbolov
kultúrnych a osvetových snáh dolnozemských Slovákov.
Prvú knižnicu a nedeľnú školu sto rokov po príchode Slovákov do Báčskeho Petrovca
(v roku 1845) založil Štefan Homola, narodený v Revúcej na Slovensku, ktorý prišiel za kaplána
k tunajšiemu kňazovi.
Nedeľná škola spolu s knižnicou v polovici 19. storočia bola významnou verejnou inštitúciou
na vzdelávanie a kultúrne pozdvihnutie Petrovčanov a posilňovanie ich národného povedomia,
Škola na prelome 19. a 20. storočia zanikla, knižnica prežila. Druhé obdobie pôsobenia
knižnice bolo späté so založením Matice slovenskej v Juhoslávii v roku 1932, keď sa stala
matičnou knižnicou. Prežila i zánik Matice v roku 1948 a vstúpila do tretieho obdobia svojho
pôsobenia pod rozličnými menami a strechami. V roku 1996 sa začalo štvrté obdobie činnosti,
odvtedy funguje samostatne pod menom Knižnica Štefana Homolu. V roku 2011 Národnostná
rada slovenskej národnostnej menšiny vyhlásila Knižnicu Štefana Homolu za inštitúciu osobitného
významu pre slovenskú národnostnú menšinu, lebo je v súčasnosti najväčšou knižnicou
vo Vojvodine a v Srbsku s vyše 50-tisícovým knižným fondom prevažne v slovenskom jazyku,
a zároveň je najstaršou knižnicou, ktorú založili Slováci mimo Slovenska, a jednou z najstarších
knižníc v Srbsku vôbec.
Knižnica disponuje aj nemalým počtom starých a vzácnych kníh písaných v latinčine, maďarčine,
nemčine, češtine, slovenčine a v iných jazykoch (najstaršia kniha je z konca 17. storočia
v latinčine). Tieto knihy sú vlastne zachované zostatky pôvodnej knižnice a knižníc viace-
83