SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

5. Podpora prezentácie slovenskej kultúry v Maďarsku. Podporovať vystúpenia slovenských
divadiel, kultúrnych inštitúcií. Napríklad v slovenskej dedine Santov pri Pešti
majú prírodné divadlo Na skale. Prečo by tam nemohlo byť predstavenie muzikálu
Matúš Čák či iné slovenské predstavenie na komerčnom základe. A pravidelne, raz,
dvakrát do roka. Treba len aby libreto či obsah predstavenia bol vytlačený aj v maďarčine.
Aby nemuseli, ako napríklad v Mlynkoch, miestni ochotníci naštudovať a predvádzať
rockovú operu Svätý Štefan, ale mohli sa hrdiť aj slovenským slovom a najmä
pôvodom. Len tak sa aspoň trochu presadí aj to slovenské...
6. Krajanské múzeum MS by malo prispieť k vytvoreniu Múzea slovenskej kultúry v Maďarsku
(Maďari u nás to majú). Súčasné múzeá v slovenských obciach v Maďarsku
zdôrazňujú všeličo okrem ich slovenského charakteru.
7. Podporovať cestovný ruch zo Slovenska za Slovákmi a slovenským v Maďarsku. Zúčastňovať
sa na pravidelnom májovom výstupe na Pilíš, v júli (ako to robí MS z Košíc)
na Matru. Pritiahnuť aj miestnych Slovákov. Taktiež v spolupráci s domácimi vytvoriť
tradíciu Blatnohradského stretnutia. Podobne zvýšiť slovenskú účasť na rozličných
podujatiach Slovákov v Maďarsku po celý rok. Na to vydať matičný kalendár podujatí
Slovákov v Maďarsku a propagovať ich v matičných periodikách.
8. Robiť školy v prírode zo Slovenska v Maďarsku – v dedinách, kde žijú Slováci, aby
miestni počuli slovenské slová častejšie, ale tiež školy v prírode pre tzv. slovenské
deti na Slovensku. Premyslieť systém našich národovcov z 19. storočia a realizovať ho
v 21. storočí – umožniť absolvovať deťom z Maďarska rok školy na Slovensku a tak
ich zdokonaliť v slovenčine.
9. Možno (neviem to odhadnúť) sa bude dať budovať odbory MS v Maďarsku. Niekedy
sa mi zdá, že Maticu Slováci v Maďarsku dosť zaznávajú, preto toto treba robiť s mimoriadnym
citom. Možno by stálo za to (teraz nepozerám na finančné možnosti a právne
súvislosti) postupne zriadiť Domy Matice slovenskej v Maďarsku. (Jeden tip už aj
mám.) Tieto by mohli šíriť slovenské slovo (kultúrne podujatia, kurzy) a najmä nezávisle
od maďarského finančného a iného vplyvu podporovať skutočne slovenský život.
Uvedené námety platia aj pre prácu na úrovni štátu, iných organizácií a jednotlivcov!
Svoje „matičné“ úvahy som skončil vyjadrením, že ponúkam svoje sily a schopnosti pri
ďalšom rozpracovaní postupov Matice na „maďarskom poli“ v prípade, že Matica slovenská sa
rozhodne pre takto orientovanú spoluprácu.
Individuálna úroveň
Mám v tomto smere svoje skúsenosti, skúsenosti z drobnej práce na slovenskej roli dedičnej
v Pilíši. Už šesť rokov sa vyhlasujem za Pilíšana. Môj nevyhranený záujem o slovenský život
v Maďarsku a o poznávanie bývalej uhorskej vlasti usmernil a uzemnil do Pilíša „výrazný
Slovák“ Imro Fuhl. Skontaktoval ma s Rudom Fraňom, Slovákom z dedinky Senváclav. Rudo
Fraňo už pár rokov predtým začal napĺňať svoju túžbu po poznaní miesta Senváclavčanov
a všetkých Pilíšanov vo svetovom spoločenstve. Začal tým, čo mu bolo dôverne známe, rodnou
obcou a ľudovým staviteľstvom. Napísal a vydal o nich knihy. V lete 2006 som zablúdil do Jánošíkovej
krčmy v Senváclave, pomohol s kontaktom na spisovateľa Milana Ferka a v októbri
toho roku sme v Spolku slovenských spisovateľov uvádzali do života jeho preklad Jánošíka
do maďarčiny. Odvtedy Rudo napísal či preložil a vydal na vlastné náklady zo dvadsať kníh
a skromnou mierou som im pomáhal na svet. V dvoch prípadoch Sprievodcu slovenským Pi-
179