SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

Naďa VOKUŠOVÁ, Česká republika
predsedníčka Slovensko-českého klubu v Prahe
Témou môjho príspevku sú nové trendy v kultúre a mediálnej sfére v Českej republike. Ak
chceme tieto trendy pochopiť, musíme si najprv uvedomiť, do akej miery je už i táto menšina
aktívna a veľmi bohato štruktúrovaná.
Slovenská menšina realizuje množstvo aktivít predovšetkým prostredníctvom občianskych
združení, čiastočne aj cirkevných zborov a rôznych profesijných skupín. Tieto organizácie
uskutočňujú neobyčajne veľké množstvo kultúrnych, vydavateľských a vzdelávacích aktivít,
ich množstvo a kvalita zodpovedajú, pochopiteľne, výnimočnosti česko-slovenských vzťahov
a tiež početnosti menšiny, ktorá je výrazne najväčšia v Česku a súčasne druhá najväčšia slovenská
komunita vo svete. I keď nemusí so mnou každý súhlasiť, počtom po slovensky hovoriacich
príslušníkov menšiny určite prekonáva i deklaratívne najväčšiu slovenskú komunitu v USA.
Slovenské občianske združenia navzájom spolupracujú na najrôznejších projektoch. V podstate
sú také tri prúdy v Českej republike, čo sa týka občianskych združení a ich spolupráce.
Dá sa povedať, že dva prúdy výrazne vo všetkom spolupracujú a tretí prúd sa k spolupráci
nejako nehlási. Pretože však tieto rozpory nemajú hlbšie ideové dôvody, dá sa predpokladať, že
v budúcnosti môžu byť prekonané. Treba povedať, že, pochopiteľne, menšine tento nedostatok
komunikácie významne škodí. Myslím, že to je aj dôvod, prečo Slovensko doteraz nedokázalo
podporiť veľké rozvojové projekty v prospech celej menšiny tak, ako to bolo v Maďarsku,
Rumunsku, Srbsku, Chorvátsku, Poľsku či na Ukrajine, alebo inde. Veríme však, že k tomu
v najbližšom čase príde.
Slovenské menšinové združenia, ktoré majú svoje dva koordinačné orgány, nie sú v súčasnosti
priveľmi funkčné. Rozoberať dôvody teraz nebudem. Naším veľkým problémom je aj
strata československej pasívnej dvojjazyčnosti, to tu už veľakrát zaznelo, príčiny treba hľadať
v deficite výskytu slovenčiny v elektronických médiách, najmä vo verejnoprávnej televízii,
a tiež v českom školstve, kde sa to však v ostatnom čase trošku zlepšilo. Zlepšenie je aj v oblasti
televízneho vysielania, digitalizácia priniesla väčší podiel programov v slovenčine, bohužiaľ,
skôr archívnych. Aplikácia Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov v Českej
republike napomáha skôr zachovanie súčasného stavu, nie pokrok.
Slovenská menšina vydáva päť periodík. Slovenské organizácie vydávajú aj neperiodické
publikácie, treba povedať, že vydavateľskej činnosti sa venuje najmä Slovensko-český klub,
ktorý už vydal desiatky publikácií slovenských spisovateľov žijúcich v Česku, ako aj významných
českých slovakistov a tiež preklady slovenských autorov do češtiny. Takže keď sa venujem
téme najnovších trendov, tento je trend veľmi smutný, pretože literatúre sa venuje čím
ďalej, tým menej finančných prostriedkov aj zo Slovenska, aj z Českej republiky. Je veľmi
smutné, ak sa nepodporujú slovenskí autori v zahraničí financiami, pretože títo autori vlastne
vydávajú svedectvo tak o menšine, ako aj o vzájomných vzťahoch v krajine. A to sú veci, ktoré
by mali zaujímať aj rodnú krajinu slovenských autorov vo svete.
Hovorím tu aj o trendoch, slovenských periodikách, aj o kultúrnych aktivitách, ktoré sa
medzitým rozvíjajú a vznikajú, o ich spolupráci alebo nie, aj o rozporoch, ktoré máme. Predstavitelia
menšín v našej domovskej krajine by mali spojiť sily vo všetkom, čo je menšinovému
a dokonca i väčšinovému obyvateľstvu prospešné. Veď všetci spoločne dnes stojíme zoči-voči
91