SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

piteľské orgány, avšak nezasiahli. Prekvapuje to najmä preto, že v otázke stavby Slovenského
kultúrneho domu v Jablonke sa bývalý slovenský generálny konzul v Krakove Ivan Horský
postavil na stranu poľskej samosprávy, podporujúc konkurenčný poľský projekt (odkopírovaný
od Spolku Slovákov v Poľsku a realizovaný z európskych fondov spoločne s mestom Trstená),
priam sabotujúc snahy Slovákov žijúcich v častiach hornej Oravy, patriacich Poľsku 10 . So zármutkom
treba konštatovať, že Spolok Slovákov v Poľsku je sústavne vyraďovaný spomedzi
prijímateľov grantovej pomoci smerujúcej do oblasti, v ktorej Slováci v Poľsku žijú, a, žiaľ,
naďalej nenachádza podporu na slovenských diplomatických zastupiteľstvách v Poľsku.
Problém kultúrnych domov je z hľadiska fungovania národnostných spoločenstiev mimoriadne
dôležitý, lebo širšia programová kultúrno-osvetová práca si vyžaduje priestory, ktorých
absenciu slovenská menšina v Poľsku veľmi negatívne pociťuje. Keďže v Poľskej republike je
činnosť kultúrnych domov v gescii samospráv, ktoré dostávajú na tento účel finančné prostriedky
zo štátneho rozpočtu, a menšiny nevlastnia takéto inštitúcie (financované zo štátneho rozpočtu),
problém je vážny, a v tejto oblasti od 1989 nenastala takmer žiadna zmena. Predmetná
požiadavka – zabezpečenie financovania menšinových kultúrnych domov zo štátneho rozpočtu
– má pre menšiny žijúce v Poľsku zásadný význam a na potrebu jej realizácie poukázal taktiež
posudok Poradného výboru pre Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín z 27. novembra
2003 11 .
Postoj samospráv je veľmi zreteľne viditeľný na príklade vojvodskej samosprávy Malopoľského
samosprávneho vojvodstva a na problematike spojenej so zriadením Múzea slovenskej
ľudovej kultúry na Spiši a Orave. Tento návrh, viacnásobne nastoľovaný slovenskou menšinou,
nikdy nebol akceptovaný a do roku 1989 je najstaršou požiadavkou Slovákov žijúcich v Poľsku,
ktorá sa nezrealizovala. Zvlášť zreteľne sa to prejavilo počas dvoch zasadnutí Výboru
národnostných a etnických menšín Snemu Poľskej republiky dňa 5. apríla 1995 v Jablonke
a 6. apríla 1995 v Łopusznej, kde sa vec snažil vyriešiť vtedajší novosąnczský vojvoda Wiktor
Sowa, ktorý podporil návrh Slovákov žijúcich v Poľsku, aby sa rozšírila náplň činnosti jestvujúceho
Etnografického múzea – Oravského skanzenu v Hornej Zubrici a do jeho činnosti sa
zahrnul výskum a dokumentácia slovenskej menšiny žijúcej v časti hornej Oravy, ktorá patrí
Poľsku. Obdobne sa mal rozšíriť rozsah činnosti múzeí, ktoré svojou pôsobnosťou zahrnovali
severný Spiš. Ostalo však len pri sľuboch a vec sa napriek viacerým urgenciám, žiadostiam
a prosbám do dnešného dňa nepodarilo vyriešiť. Opätovný pokus o obnovenie a nastolenie
problému zriadenia slovenských ľudových pamätných domov sa uskutočnil počas zasadnutia
Výboru pre rodinu a sociálnu politiku Malopoľského vojvodského snemu, ktoré sa uskutočnilo
v Tarnowe 22. augusta 2006 v Rómskom múzeu, kde reprezentácia Spolku Slovákov v Poľsku
konštatovala, že je neúnosné, aby v jednotiacej sa Európe Slováci žijúci na severnom Spiši
a hornej Orave v Poľsku boli naďalej zaznávaní a aby vo verejných múzeách pôsobiacich na
Spiši a Orave neboli žiadne zmienky o tom, že ide o národnostne zmiešané územie. Návštevník
Múzea – usadlosti Korkošovcov v Čiernej Hore na Spiši nenájde ani len jednu zmienku o tom,
že toto múzeum je rodinnou usadlosťou Slovákov. Obdobne je aj v Etnografickom múzeu –
Oravskom skanzene v Hornej Zubrici, kde nie sú žiadne informácie o tom, že pomerne veľká
časť zbierok je odkúpená od Oravcov slovenskej národnosti. Slovákov v Poľsku veľmi prekva-
10 ASSP Krakov, Spisy Jablonky, list podpredsedovi vlády SR Dušanovi Čaplovičovi, č. 18/08 zo dňa
6. 2. 2009.
11 Realizacja przez Rzeczpospolitą Polską Konwencji ramowej Rady Europy o ochronie mniejszości
narodowych. Zost.: RZEMIENIEWSKI, D., Warszawa: Ministerstwo Spraw Wewnętrznych i Admi nistracji,
2006, s. 273.
35