SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

vanosti občanov, ale podieľa sa aj na ekonomickom rozvoji. Je jednou z opôr cestovného ruchu,
v niektorých odboroch dokonca základom či inšpiráciou mnohých podnikateľských aktivít.
Súčasťou kultúrneho dedičstva nie sú len umelecké diela, literárne, výtvarné, hudobné či
dramatické diela významných autorov. Súčasťou kultúrneho dedičstva je tiež tradičná ľudová
kultúra, ktorú vytvorili, ktorou žili a dodnes žijú najširšie vrstvy obyvateľstva. Tradičná ľudová
kultúra každého národa i štátu predstavuje živé a tak isto hodnotné kultúrne dedičstvo, ktoré
treba uchovať pre nasledujúce generácie. Súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva nie je
len to, čo vytvorili Slováci a príslušníci národnostných menšín, ktorí žijú na území Slovenska,
ale aj kultúrne dedičstvo príslušníkov slovenských menšín, ktorí žijú za hranicami Slovenskej
republiky. Zvlášť tradičná ľudová kultúra tvorí veľmi dôležitú zložku ich identity.
Starostlivosť o tradičnú ľudovú kultúru nie je individuálnym problémom každého jednotlivého
národa či štátu. Už koncom 20. storočia sa stala celosvetovým problémom. Dokladajú to
najmä aktivity UNESCO. V roku 1989 Generálna konferencia UNESCO prijala Odporúčanie
na ochranu tradičnej kultúry a folklóru 1 . Následne v ďalších rokoch prijala Dohovor o ochrane
nehmotného kultúrneho dedičstva (2003) 2 a Dohovor o ochrane podpore rozmanitosti kultúrnych
prejavov (2005) 3 . Všetky tri základné dokumenty prijala aj Slovenská republika. Odporúčania
prijala vláda svojím uznesením v roku 2000 4 a Národná rada Slovenskej republiky v roku
2001. Oba dohovory boli ratifikované v roku 2006. 5 Všetky tri dokumenty sa stali impulzom na
vypracovanie Koncepcie starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru. Vláda Slovenskej republiky
vypracovanú koncepciu schválila v roku 2007. 6 Pripomínam, že rovnaký predmet záujmu obsahuje
aj Koncepcia štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015.
Dokumenty UNESCO podnietili tiež vznik Koordinačného centra tradičnej ľudovej kultúry
(2008), ktoré dostalo za úlohu metodicky sa podieľať na napĺňaní spomínanej koncepcie.
Myslím si, že obsah Koncepcie starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru a z nej vychádzajúca
ďalšia úloha Inventarizácia tradičnej ľudovej kultúry by mohla zaujímať a byť inšpiratívna
aj pre vás, príslušníkov slovenských menšín, ktorí žijete za hranicami Slovenskej republiky.
Dovoľte preto niekoľko základných informácií tak o Koncepcii starostlivosti o tradičnú ľudovú
kultúru, ako aj o Inventarizácii tradičnej ľudovej kultúry.
Cieľom koncepcie je pripraviť podmienky na:
••
ochraňovanie a podporu tradičnej ľudovej kultúry Slovenska a jej rozmanitosti;
••
uchovanie dosiaľ existujúcich javov a prejavov tradičnej ľudovej kultúry a odovzdanie
nasledujúcim generáciám;
••
zvýšenie úcty k tradičnej ľudovej kultúre a posilnenie vedomia spoločnosti o jej význame
pre národnú, regionálnu a miestnu identitu;
••
vytvorenie podmienok na využitie a uplatnenie tradičnej ľudovej kultúry v procese
miestneho a regionálneho rozvoja a v procese budovania znalostnej spoločnosti;
••
vytvorenie komplexného informačného systému a databáz a ich sprístupnenie pre širokú
odbornú i laickú verejnosť;
1 Odporúčanie bolo prijaté 15. novembra 1989 na 25. zasadnutí Generálnej konferencie UNESCO
v Paríži.
2 Dohovor bol prijatý 17. októbra 2003 na 32. zasadnutí Generálnej konferencie UNESCO v Paríži.
3 Dohovor bol prijatý 20. októbra 2005 na 33. zasadnutí Generálnej konferencie UNESCO v Paríži.
4 Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 448/2000 zo 14. júna 2000.
5 Dohovor o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva vláda Slovenskej republiky ratifikovala 24. apríla
2006 a Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov ratifikovala 18. decembra 2006.
6 Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 666 z 8. augusta 2007.
170