SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

ých spolkov a inštitúcií, ktoré zanikli a ich knižné fondy boli venované Homolovej knižnici:
napríklad knižnica Hospodárskej školy, Slovenského roľníckeho združenia, knižnica Priemyselného
čítacieho kruhu, knižnica Matice slovenskej, ale i rozličné dary jednotlivcov...
V rámci knižnice sa buduje aj osobitný fond – regionálna zbierka, ktorá pozostáva z tlačeného,
rukopisného a iného materiálu, ktorý autorsky, tematicky alebo iným spôsobom súvisí
s Petrovcom, ale i so slovenskou národnosťou vo Vojvodine, respektíve v Srbsku.
O uvedenú regionálnu zbierku a slovaciká, ktoré obsahuje, prejavila záujem i Slovenská
národná knižnica v Martine, pracovisko bibliografie Zahraničné slovaciká, ktoré sa zaujíma
o publikácie Slovákov v zahraničí a venuje pozornosť knižniciam v zahraničí, zbierajúcim
a sprístupňujúcim slovacikálne dokumenty. V tom zmysle sa nadviazala spolupráca a v roku
2008 podpísala dohoda o spolupráci medzi Slovenskou národnou knižnicou v Martine a našou
knižnicou. Prvoradou úlohou vyplývajúcou z tejto spolupráce, na splnení ktorej pracovníčky
knižnice pracujú, je pripraviť elektronický katalóg našej knižnice a napojiť ho na portál ku
knižniciam a zbierkam slovenských knižníc „Slovenská knižnica“, ktorý je súčasťou Európskej
knižnice. Spoluprácu podporila Národná knižnica v Belehrade a Knižnica Matice srbskej
v Novom Sade. Pokiaľ ide o elektronické spracovanie kníh, prvé kroky sa urobili nielen vďaka
odbornej, morálnej a nepriamo aj finančnej podpore SNK v Martine, ale aj vďaka finančnej
podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý pozitívne hodnotí pôsobenie našej
ustanovizne. V tomto segmente sa doteraz urobilo neveľa, hodne treba ešte urobiť, ale pomoc,
ktorú našej ustanovizni poskytujú SNK a ÚSŽZ, je vzácna a veľmi si ju vážime.
Nevyhnutná je digitalizácia jednotlivých novín a časopisov, ktoré vychádzali a vychádzajú
vo Vojvodine, respektíve v Srbsku v slovenskom jazyku, a máme ich uchované v našej regionálnej
zbierke (Dolnozemský Slovák, Národná jednota, Hlas ľudu, kalendáre, Nový život...).
Skrýva sa v nich bohaté, nevyčerpateľné žriedlo informácií a významné sú predovšetkým pre
historikov, kultúrnych dejateľov, žurnalistov, študentov atď., ktorí tieto zdroje veľmi často využívajú.
Digitalizácia by umožnila ich sprístupnenie všetkým, čo by v budúcnosti mali o ne
záujem, pretože mnohé z nich sú v pomerne chatrnom stave. V tomto zmysle každá pomoc,
odborná, technická i finančná, bude vítaná.
Aby knižnica aj v budúcnosti bola knižnicou s väčšinovým fondom v slovenskom jazyku,
pre našu ustanovizeň je veľmi dôležité pestovať kontakt s materským štátom, stále obohacovať
knižný fond o nové tituly, a to predovšetkým zaobstarávaním kníh zo Slovenska (beletria slovenských
autorov i prekladová, odborná literatúra, encyklopédie a slovníky, knihy pre deti...).
Knihy z nášho fondu využívajú všetky vekové kategórie, čitatelia rozličnej vzdelanostnej i pohlavnej
štruktúry, takže prioritou je zaobstarať ich pre početných používateľov služieb knižnice.
Zaujíma nás, či je nejaká možnosť, keďže naša knižnica je určitým spôsobom aj súčasťou
SNK v Martine, aby sa dostala na zoznam tých knižníc, ktoré získavajú povinné exempláre.
Eventuálne aby knihy získavala prostredníctvom SNK, ktorá by mohla dostávať o jeden povinný
exemplár jednotlivých kníh viac. My by sme si vybrali tituly, o ktoré by sme mali záujem
(knihy z niektorých vydavateľstiev – Slovenská akadémia vied, Mladé letá, Literárne informačné
centrum, Ikar a i.). Knižnú výmenu, ako sa pôvodne plánovalo a krátko aj realizovalo,
naša knižnica so SNK pravidelne robiť nemôže, lebo nedisponujeme dostatočnými finančnými
prostriedkami na také účely.
O časopisy vydávané na Slovensku prejavujú členovia knižnice veľký záujem. Niekoľko
posledných rokov predplatné pravidelne vybavujeme vďaka prostriedkom získaným z ÚSŽZ.
Faktúrou hradíme nielen predplatné na jednotlivé časopisy, ale aj poštové náklady, ktoré sú
enormne vysoké. Zaujíma nás, či je možnosť pravidelne prepravovať jednotlivé časopisy do
84