SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

skej republiky ako národa a uchovanie si svojho rodného jazyka, zvykov, obyčajov a kultúry
všeobecne je možné iba vtedy ak sa vyučovanie slovenského jazyka a kultúry bude realizovať
na patričnej úrovni. Musíme urobiť všetko pre to, aby sa slovenské deti učili po slovensky
a kde je to možné, aby sa celá výučba uskutočňovala v slovenskom jazyku. Teda ide o školy
s vyučovacím jazykom slovenským a školy s vyučovaním slovenského jazyka. Predovšetkým
myslím na Slovákov, ktorí migrovali v rámci Uhorska do južných častí, kde si vytvorili slovenské
ostrovy a po prvej svetovej vojne v dôsledku rozbitia Rakúsko-Uhorska sa ocitli v iných
štátoch (Srbsko, Rumunsko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Ukrajina). Dnes je už aktuálna aj
situácia v Českej republike.
V západoeurópskych krajinách a v USA, Kanade a Austrálii, kde tiež žijú Slováci, situácia
je komplikovanejšia, lebo si neutvorili kompaktné slovenské ostrovy, neusadili sa do čistých
slovenských osád lebo sa už neživili poľnohospodárstvom. Rozbehali sa do miest, kde si na
živobytie začali zarábať ako robotníci v priemysle alebo v službách.
Vstupom Slovenska do Európskej únie sa otvoril pracovný trh aj pre Slovákov. Migrácia
za prácou spôsobuje narastanie slovenských komunít najmä v západnej Európe, ale aj v celom
svete práve tam, kde je silná ekonomika, ktorá potrebuje pracovné sily.
Ich požiadavky a potreby aj v oblasti vzdelávania treba analyzovať a patrične ošetriť. V prípade
záujmu o slovenský jazyk, dejepis, geografiu Slovenska a pod. im treba pomôcť.
V Štátnom pedagogickom ústave pracujeme na tvorbe vzdelávacieho programu pre deti
zahraničných Slovákov vo forme kurikula, v ktorom by boli tieto zložky: slovenský jazyk
a slovenská literatúra, dejiny Slovenska a slovenského národa, geografía Slovenska,
zvyky, obyčaje, a tradície slovenského národa.
Základná charakteristika kurikula
Kurikulum slovenských reálií pre deti zahraničných Slovákov chápeme ako súhrn
vyučovacích cieľov, obsahov, foriem a metód na vyučovanie slovenského jazyka a literatúry
a slovenskej kultúry, ktoré v sebe zahŕňa slovenské dejiny, geografiu Slovenska, slovenskú hudobnú
a výtvarnú výchovu, podstatu občianskej spoločnosti Slovenskej republiky, teda kultúru
v širšom slova zmysle.
Na rozdiel od doterajšej praxe, keď učebné osnovy vyučujúcich predmetov boli usmernené
na definovanie obsahu vzdelávania, Kurikulum slovenských reálií spočíva na koncepte programovania
vyučovacieho procesu a prízvuk dáva na výsledky, čiže úspech v učení.
To znamená, že pojem kurikulum chápeme ako množinu plánovaných a presne stanovených
činností, ktoré usmerňujú výchovno-vzdelávací proces a ktoré sa vzťahujú na úlohy a obsahy,
ktoré dôsledne pramenia z presne určených cieľov vzdelávania ako aj na organizačné formy,
metódy práce a postupy na preverenie úspešnosti vyučovacieho procesu.
Kurikulum rozpracúva kompetencie, čo v podstate znamená konkretizáciu cieľov ako
očakávaných výsledkov výučby vo forme vedomostí, spôsobilostí a postojov, ktoré si žiaci
majú osvojiť na konci vyučovacieho procesu.
Vzhľadom na skutočnosť, že konkretizácia cieľov znamená čo a na akej úrovni si má žiak
osvojiť učebnú látku, sú vyjadrené slovesami, ako napr. opísať, rozlíšiť, porozumieť, porovnať,
zistiť podobnosti alebo/a rozdiely atď.
Takto vypracované kurikulum zabezpečí koherentnosť a logické previazanie zásad,
kom pe tencií a ich rozpracovanie a výsledkov výchovno-vzdelávacieho procesu. Súčasne sa
učiteľovi ponechá možnosť výberu obsahov a metód, ktorými uskutoční stanovené ciele a tým
198