SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

významné osobnosti slovenského spoločenského života na prelome 19. a 20. storočia (napríklad
biskup Daniel Bachát, podnikateľ Ján Nepomuk Bobuľa a ďalší). Za predĺženie nájomnej
zmluvy správa cintorína vyžaduje nehorázne peniaze: 400 tisíc HUF. Finančná situácia
slovenských samospráv v Budapešti ani evanjelického zboru neumožnia uhradenie takýchto
vysokých poplatkov.
Zuzana DRUGOVÁ
Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica
Potreba záchranného výskumu tradičnej kultúry slovenských enkláv a diaspór a jeho
následné využitie v praxi folklórnych súborov
Slováci na Dolnej zemi sú moja jediná rodina po otcovej strane – kovačickí Bulíkovci a padinskí
Petrovičovci. Ako dieťa som bola účastníčkou najvýznamnejších rodinných príležitostí
– slovenských svadieb v Padine a v Kovačici.... S odstupom viacerých rokov som ako dospelá
etnologička bola členkou odbornej poroty na festivale Tancuj, tancuj... vo Vojlovici v Srbsku
v roku 2011. Dva významné medzníky, ktoré ma viedli k napísaniu tohto príspevku: najprv
detský zážitok s množstvom spomienok na tradičné prejavy slovenskej svadby, jej tradičných
zvykov na Slovensku, už nezachovaných, slovenskej hudby, spevov a tancov – a z druhej strany
potom pohľad na „sprznenú“ lúčničiarsku Šarišpolku v podaní jedného nemenovaného folklórneho
súboru, ktorý som videla na festivale vo Vojlovici. Siahli po nekvalitnom prenose, pretože
nemajú záznamy vlastných zvykov spred pár desiatok rokov – a nemajú odborný materiál,
o ktorý by sa vedeli oprieť.
Z uvedeného mi vyplynulo moje presvedčenie: Naše slovenské enklávy aj diaspóry v zahraničí
potrebujú záchranný výskum tradičnej ľudovej kultúry a scénického folklorizmu.
V enklávach – v slovenských obciach, ktoré sa stali centrami zahraničných Slovákov
po rozdelení Rakúsko-Uhorska v roku 1918 – je situácia podobná, ako bola na slovenskom
Hore hroní pred pár desiatkami rokov: ešte sú na padlášoch staré krosná, kolovraty, pluhy,
trlice, truhlice plné gecieľ, krčiažky, košíky... a v hlavách najstarších obyvateľov ešte je
množstvo zvykov a prejavov tradičnej kultúry, ktoré už dnes mladí nepoznajú... obrovská
česť výnimkám. Keď bola situácia v 50. rokoch 20. storočia na Horehroní podobná, Slovenská
akadémia vied tam vyslala etnológov špecialistov a vznikla vzácna trojzväzková monografia
Horehronie...
V prostredí slovenských enkláv existujú výnimočné projekty, mapujúce tradičnú kultúru
v jednotlivých slovenských lokalitách – ale sú pripravované nárazovo, viažu sa na nadšencov,
ktorí ich pripravia – a každý z nich má iný záber, iný výsledok. Ak v najbližšom období
odborníci nepripravia veľké projekty, ktoré túto tému systematicky zdokumentujú a spracujú,
vystavíme sa riziku, že vzácne typologické znaky slovenských enkláv (ktoré v sebe nesú aj
najstaršie znaky pôvodnej slovenskej kultúry, na Slovensku vymreté o pár desiatok rokov skôr)
nenávratne stratíme. Pod veľkými projektmi mám na mysli projekty, ktoré najmenej:
161