SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

Slováci v Srbsku to nemajú najľahšie. Žijeme v tranzitnom období, keď náš štát hľadá cestu,
ako sa urýchlene priblížiť ku krajinám Európskej únie. Máme hŕbu problémov, s ktorými sa
denne stretávame. Zápasíme s veľkou nezamestnanosťou, sme obyčajní občania Srbska a zároveň
Slováci hrdí na svoj pôvod, na svoje korene. Sme lojálni občania Srbska, zapájame sa
do života krajiny, ale dennodenne si kladieme otázku, čo budeme jesť. Situácia, v akej dnes
Slováci v Srbsku žijú, je veľmi ťažká. To však neznamená, že nemáme a nie sme motivovaní
s vypätím obrovských síl dosahovať zvláštne výsledky vo všetkých oblastiach, byť integrovanou
súčasťou obyvateľstva Srbska a jednoducho dennodenne bojovať o to svoje miesto, ktoré
verím, že nám patrí, že sme si ho zaslúžili. Naši predkovia si dokázali vyše 270 rokov udržať
národnostnú, kultúrnu a jazykovú identitu. Verím, že sa to podarí aj nám, hŕstke 50 000, možno
55 000 Slovákov, ktorí teraz v Srbsku žijú.
Chcem pri tejto príležitosti spomenúť, že nielenže zachovávame všetky tradície, organizujeme
kultúrne podujatia, festivaly, ale na základe zákona o národnostných radách, ktorý reguluje
práva a povinnosti príslušníkov národnostných menšín, sme sa pustili do veľkých diel,
do investičných akcií. Prednedávnom sme založili Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov,
ktorého činnosť poznáte. Zakladáme Múzeum vojvodinských Slovákov – je to ďalšia investícia.
Ustanovizeň, ktorá uchová na jednom obrovskom priestore, a k tomu odborne založenom
priestore podľa všetkých muzeologických štandardov, naše dejiny – písané, predmetové, teda
všetko, čo máme. Máme úžasne bohatú zbierku a tie priestory riešime iba dnes.
Musím spomenúť aj jeden investičný projekt, ktorý sme už realizovali. Je to dôkladná rekonštrukcia
budovy jediného slovenského gymnázia v Srbsku – v Báčskom Petrovci. Tieto projekty
sú vlastne projekty dvoch štátov – Slovenska a Srbska, a sú riešené spoločne finančnými
prostriedkami oboch krajín, aj našej materskej krajiny, aj krajiny, v ktorej teraz žijeme.
A ešte jeden investičný projekt, o ktorom dnes hovoril pán Čaplovič. On je vlastne ideovým
tvorcom toho projektu. Je to kúpa domu Martina Jonáša, vychýreného insitného maliara. Kovačická
insita je známa v celom svete a Slovensko teraz kúpilo jeho dom a budeme ho rekonštruovať.
Bude z toho miesto, kde sa budú môcť návštevníci Kovačice stretnúť s našou kultúrou,
našimi zvykmi, obyčajami, ktoré budú spoznávať prostredníctvom obrazov pána Jonáša. Budeme
tak prispievať k rozvoju samej Kovačice, Vojvodiny, Srbska, kultúrnej ponuky, turizmu.
Dnes je to všetko také späté a spojené, že nikto viac nemôže byť sám.
Pozitívne hodnotím nielen atmosféru, ale aj organizáciu, organizátorov, všetkých, celý tím
pána Furdíka, všetkých zamestnancov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Cítia tú potrebu
a vynakladajú sily, dávajú nám možnosť, aby sme sa prejavili a povedali, čo nás bolí, aby
sme spoločne hľadali a kliesnili cestu ďalej. Dám vám na záver jeden dobrý recept, ktorý by sa
mohol využiť aj u vás, a to riešiť veľké investičné projekty s krajinou, v ktorej žijete, a s našou
materskou krajinou, aby to boli vždy projekty dvoch alebo troch štátov. Je to dobrá cesta, my
máme za sebou spoločne dobre urobenú robotu.
Dovoľte mi spomenúť ešte jednu vážnu tému. Keď hovoríme o príprave nového zákona
o starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, možno by Slovensko mohlo porozmýšľať o pridelení
dvojitého občianstva pre nás, ktorí ešte vždy sme a budeme Slováci.
Ďakujem veľmi pekne a želám všetkým dobrú náladu, skvelé a užitočné príspevky aj plodnú
vzájomnú komunikáciu. Ďakujem vám pekne.
26