SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

tej najväčšej hrozbe, a to je ubúdanie financií na menšinovú kultúru a menšinovú tlač. Je to
hrozba postupne smerujúca k tomu, že čokoľvek, nech je to akokoľvek kvalitné a prospešné,
napokon neprežije. Existuje také príslovie, ktoré my často spomíname, že z olív a človeka sa
dostanú tie najkvalitnejšie veci len pod tlakom. Ja si však myslím, že ten tlak nemusí byť zase
priveľký, lebo by olivy i snahu ľudí mohol zmeniť na kašu.
Ďakujem vám.
Juraj RÁCZ, Česká republika
podpredseda Obce Slovákov v Prahe, šéfredaktor časopisu Slovenské korene
Význam krajanských médií v slovenskom svete
Rozhodne nechcem démonizovať úlohu a vplyv médií, osobitne národnostných, ale
v dnešnej informačnej epoche je ťažké byť Robinsonom. Audiatur et altera pars, čiže vypočuť
si názory aj druhej strany. Už v starom Ríme to bola jedna z najrešpektovanejších zásad demokracie.
V našich podmienkach môžeme považovať za tú „druhú stranu“ v dnešnom kyberneticko-mediálnom
slovníku zavedenejšiu „spätnú väzbu“, ako ju nazval „otec“ kybernetiky
Norbert Wiener.
Tento výraz nájdeme aj v tohtoročnej správe Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí
(ÚSŽZ) o štátnej politike starostlivosti, ktorú sme mali možnosť pripomienkovať. Pasáž o mediálnej
a informačnej oblasti, súvisiaca s poskytovaním štátnej podpory Slovákom žijúcich
v zahraničí, vzhľadom na dôležitosť tejto oblasti aspoň z môjho pohľadu mohla byť aj obsiahlejšia.
K tomu sa však dostanem v časti venovanej prístupu príslušných orgánov a inštitúcií
k vydávaniu krajanských periodík.
Takže niekoľko poznámok a praktických skúseností k otázkam postavenia národnostných
médií a k úlohám, ktoré by mali plniť. Predovšetkým si musíme uvedomiť, že sú to práve
médiá, ktoré najvplyvnejšie interpretujú náš krajanský život, naše pôsobenie v majoritných
spoločnostiach, a skladajú náš slovenský svet ako mozaiku. Všetko, čo vieme nielen o živote
našich komunít a o ich aktivitách, ale aj o kultúre, politike, o športe a o všednom, každodennom
živote krajín, ktoré sa stali naším druhým domovom, sa dozvedáme z veľkej časti práve
prostredníctvom médií. Tie majú aj v národnostnej žurnalistike významný psychologický, ale
tiež pedagogický, morálny a dovolím si tvrdiť, že v našom prípade aj určitý politický vplyv.
Prieskumy verejnej mienky bez rozdielu národností, prostredia, krajiny alebo kontinentu, kde
sa uskutočnili, potvrdzujú, že váha jednotlivých skupín v majoritnej spoločnosti je dnes daná
aj ich možnosťami a schopnosťami prezentovať svoje hodnoty aj prostredníctvom svojich
médií.
My zahraniční Slováci ako národnostná menšina – slovakistka Magdaléna Rychlíková v nedávno
vydanej knihe Slováci v Praze odporúča namiesto výrazu „slovenská menšina“ používať
radšej výstižnejší pojem „slovenská komunita“ – predstavujeme tiež tie skupiny obyvateľstva
v majoritných spoločnostiach, ktoré deklarujú etnickú, jazykovú a kultúrnu odlišnosť od väčši-
92