SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

dosahuje však v určitých regiónoch a mestách vyššiu koncentráciu. Sú regióny (okresy Sokolov,
Cheb, Karviná, Český Krumlov, Bruntál, Karlovy Vary), kde Slováci dosahujú 5 % až 7 %
celkového počtu obyvateľov.
Ochrana práv národnostných menšín (a teda aj slovenskej)
Ochrane práv národnostných menšín v Českej republike je zo strany štátnych orgánov ČR
venovaná patričná pozornosť a k pozitívnemu posunu došlo najmä v období po ratifikácii
Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín. Oceňujeme i to, že ČR v roku 2006
ratifikovala aj Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov a na jej základe sa
slovenčine ako menšinovému jazyku dostáva v ČR zvláštnej ochrany. Hodnotením celkovej
situácie sa každý rok zaoberá Rada vlády pre národnosti, ktorá schvaľuje podrobné správy
o situácii v tejto oblasti.
Hlavným nástrojom ochrany a napĺňania práv národnostných menšín je platná legislatíva.
Okrem Ústavy ČR a Listiny základných práv a slobôd je základnou normou zákon
č. 273/2001 Zb. o právach národnostných menšín a zmene niektorých zákonov. Zákon o právach
národnostných menšín upravuje naše postavenie a práva a pozitívne je, že definuje národnostnú
menšinu, najmä však úlohy a postavenie Rady vlády pre národnostné menšiny.
Napriek evidentnej snahe predsedov rady, jej sekretariátu a členov je však reálny vplyv Rady
vlády pre národnosti na činnosť vlády nedostatočný! Viaceré jej (podľa nás veľmi dobré)
uznesenia v uplynulých rokoch vláda neakceptovala. Prejavuje sa to napríklad v stagnujúcej
výške dotácií na rozvoj kultúry národností a na vydávanie vlastných informačných periodík,
kde výška dotácií napriek odporúčaniam rady vlády a niektorých odborov MK ČR v absolútnych
číslach stagnuje, a tak reálne vlastne už viac rokov klesá.
Zákon stanovuje aj určitú formu participácie príslušníkov národnostných menšín na riešení
vecí, ktoré sa ich týkajú. Deje sa tak prostredníctvom výborov a komisií vytváraných na úrovni
samosprávnych orgánov miest, obcí a krajov. Sú viaceré príklady dobrej práce týchto orgánov.
Zákonnú povinnosť o ustanovení Výboru pre národnostné menšiny však časť samosprávnych
orgánov nerešpektuje.
V časti existujúcich výborov a komisií nemajú predstavitelia národnostných menšín zastúpenie.
Obsah ich činnosti a ich kompetencie nie sú všade dostatočne ujasnené. Tu je stále určitá
rezerva pri napĺňaní článku 15 Rámcového dohovoru (o participácii národnostných menšín na
veciach verejných).
Školstvo
Od 1. 1. 2005 je v platnosti nový školský zákon, ktorý rieši aj problematiku národnostného
školstva a dáva možnosť ministerstvu, obciam a krajom zriaďovať školy alebo triedy s vyučovacím
jazykom národnostnej menšiny. To je model, ktorý však už dnes slovenskej menšine
v podstate nevyhovuje. Myslíme si, že by sme sa mali uberať cestou bilingválnych alebo
viacjazyčných základných, prípadne aj stredných (menšinových) škôl, nielen súkromných, ale
aj zriaďovaných štátom alebo samosprávou.
Článok 14 odst. 1) tohto zákona obsahuje sporné ustanovenie o tom, že vzdelávanie v jazyku
príslušníkov národnostných menšín zaisťuje obec, kraj, prípadne ministerstvo v obciach,
„v nichž byl v souladu se zvláštním právním předpisem zřízen výbor pro národnostní menšiny“.
Toto je ustanovenie, ktoré by za určitých okolností mohlo spôsobiť obmedzenie deklaro-
51