SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

novej spoločnosti v štáte, a máme preto subjektívnu potrebu túto odlišnosť uchrániť, kultivovať
a rozvíjať.
K téme ochrany, kultivovania a rozvíjania sa čoraz častejšie usporadúvajú najrôznejšie semináre
a konferencie na ochranu kultúrnych hodnôt národných a etnických menšín v záujme
zachovania identity jednotlivých národností. S tým súvisiace aktivity podnecujú aj dokumenty
Rady Európy, ako je Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín a charta menšinových
jazykov. Tie sa týkajú aj médií, ktoré môžu napomáhať nielen záchranu identity, ale aj
vlastnej existencie.
Národnostné periodiká v krajanských tlačených a elektronických médiách majú vplyv nielen
na udržiavanie národného povedomia. A aj preto by mal náš úrad spolu s ďalšími inštitúciami
okrem finančného, technického a materiálneho vybavenia slovenských krajanských
redakcií iniciovať a organizovať pre ich redaktorov, spolupracovníkov a hlavných prispievateľov
vzdelávacie programy a stáže na Slovensku. Tuším, že to bolo začiatkom septembra,
keď sa v Modre konala Letná škola agentúrnej žurnalistiky pre redaktorov žijúcich v zahraničí
a pôsobiacich v krajanských tlačených či elektronických médiách. Prítomný bol aj predseda
ÚSŽZ pán Furdík, a nebolo by márne, keby ju úrad zaradil opätovne do svojich aktivít. Myslím,
že k podpore odborného novinárskeho vzdelávania Slovákov z krajanských médií by
sme mohli prispieť aj my zahraniční Slováci, ktorí máme s touto problematikou bohaté skúsenosti.
Na druhej strane študenti z Katedry žurnalistiky FF UK, ktorá akciu organizovala, by
mohli pripravovať podklady na porovnanie a vyhodnocovanie národnostných periodík, ktoré
ÚSŽZ vo svojom knižnom a časopiseckom fonde archivuje. Ich analýza a výsledky by mohli
byť, okrem splnenia ďalších podmienok, dôležitým, ťažko spochybniteľným a konkrétnym
argumentom napríklad ako podklady pre členov dotačnej komisie pri rozdeľovaní štátnych
prostriedkov na ich existenciu.
Aj v Čechách existuje xenofóbia a zavedené klišé. Cigáni sú leniví a kradnú, Vietnamci podvádzajú,
Rumuni žobrú, Balkánci sa uchyľujú k násiliu a Ukrajinci narúšajú bezpečnosť štátu.
V našom prípade to nie je až také urážajúce, ale predsa len sa Čechom zdajú Slováci stále pre
niečo ukrivdení, a prekáža im tiež, že odmietajú hovoriť po česky. Člen majoritnej spoločnosti
aj tu ľahko odsudzuje iných len preto, že hovoria iným jazykom, majú inú národnosť, príslušnosť
alebo odlišné názory. Bez rozmýšľania odmieta možnosť lepšie spoznať preňho takú
zvláštnu, nezvyklú odlišnosť. Týmto sa oberá o možnosť poznania a my si kladieme otázku,
ako by nám mohli vlastne porozumieť.
Na lepšie poznávanie – okrem folklórnych vystúpení, oživovania tradícií, besied a ďalších
rôznych akcií označovaných za „vzájomnosť“, do ktorej sa vojde všetko – slúžia práve naše
národnostné médiá, teraz bez ohľadu na to, či sú elektronické, alebo printové. Bývalí českí spoluobčania
strácajú s nami kontakt, chýbajú im informácie o Slovensku, okrem iného aj preto,
že slovenské periodiká v Čechách prakticky nezoženiete. Vylepšiť tento stav môžeme čiastočne
aj vďaka národnostným periodikám. Tie by však mali zviditeľňovať Slovensko ako modernú,
ekonomicky vyspelú a dynamicky sa rozvíjajúcu krajinu v Európskej únii a Eurozóne. Prospelo
by tiež zmiernenie stereotypov (vytvorených pre zmenu nami) o Slovákoch preskakujúcich
vatru, o haluškách, fujarách a ovečkách. Som za zachovanie tradícií a pestovanie folklóru do
chvíle, kým si šikovní etnobiznismeni neurobia z národnej klenotnice dobre vynášajúce zavedené
„súkromné firmy“, dotované zo štátnych peňazí. Sami to však nezvládneme. S našimi
malými nákladmi stačíme sotva osloviť našich krajanov a účelové dotácie, od ktorých závisí
naša existencia, sú rok čo rok menej isté. Okrem iného je to aj na úkor koncepčnej kreatívnej
práce, bez ktorej médiá strácajú vo svojom poslaní význam.
93