SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

Ak chcem hovoriť o starších výskumoch tradičnej kultúry v prostredí slovenských enkláv,
nie je možné obísť práce PhDr. Stanislava Dúžeka, CSc., pracovníka etnomuzikologického
oddelenia Ústavu hudobnej vedy SAV, renomovaného etnochoreológa s bohatou výskumnou
praxou.
Stanislav Dúžek realizoval spolu s tímom odborníkov „dva 14-dňové etnomuzikologické
výskumy s fonickou dokumentáciou ľudových piesní, hudby, tancov, zvykov a rozhovorov
o miestnych folklórnych tradíciách v štyroch reprezentatívnych obciach srbskej Vojvodiny so
slovenským osídlením“ ešte v rokoch 1966 a 1969. „Iniciátor a vedúci výskumov bol etnomuzikológ
Ladislav Leng, ďalej etnochoreológ Stanislav Dúžek a tamojší rodák, slovesný folklorista
Národopisného ústavu SAV v Bratislave Stanislav Švehlák. Už táto prvá sonda potvrdila potrebu
zaznamenať ľudový tanec čo najobjektívnejšie, teda audiovizuálnymi technickými prostriedkami
umožňujúcimi opakované pozorovanie a štúdium tohto fenoménu na zvukovom filme“
(DÚŽEK, 2005). Podľa osobných rozhovorov s PhDr. Dúžekom viem, že dosiaľ sú tieto spomínané
výskumy nepublikované, archivované v archíve Ústavu hudobnej vedy SAV v Bratislave.
Chronologickému výpočtu výskumných ciest slovenských odborníkov do dolnozemských
slovenských enkláv sa venuje vo svojom článku aj etnomuzikologička Soňa Burlasová (BUR-
LASOVÁ, 1968): „Prvý väčší výskum piesní Slovákov v Juhoslávii robil Dr. J. Kresánek
v roku 1947, ktorý zapisoval vo viacerých obciach Báčky, Banátu a Sriemu. Celková zbierka
obsahuje okolo 590 piesní. Autor zbierku hlbšie nespracoval, zatiaľ leží v rukopise. Podľa jeho
pozorovaní však v materiáli vyniklo množstvo balád, z príležitostných piesní najmä piesne
ranné a svadobné... Väčší kus práce... vykonali na tomto území domáci zberatelia. Z nich najmä
zbierka Juraja Feríka, učiteľa v Báčskom Petrovci, zasluhuje pozornosť najmä pre svoj rozsah
(zachytil okolo 1 000 piesní) i väčšie časové obdobie, v ktorom vznikala. Zbierka existuje
zatiaľ iba v rukopise, vo vlastníctve autora. Z ďalších období... treba spomenúť aspoň Martina
Kmeťa, taktiež z Petrovca.“
Soňa Burlasová realizovala tiež vlastný výskum u „Slovákov v Juhoslávii v októbri v roku
1964.“ Hľadajúc staršie vrstvy slovenských ľudových piesní, sa autorka sústredila predovšetkým
na obradné piesne. Z týchto vo väčšom počte boli zastúpené už iba svadobné piesne, kým
piesne k výročným obradom sa získavali pomerne ťažko, čo svedčilo o ich ustupujúcej životnosti.
Soňa Burlasová celkove zozbierala 157 piesní v 4 reprezentatívnych obciach všetkých
troch slovenských sídelných oblastí vo Vojvodine (Báčsky Petrovec, Selenča, Padina, Stará
Pazova). Výpočet a rozdelenie zistených piesní na tri skupiny podľa ich vývoja je celý materiál,
ktorý vieme z tohto výskumu nájsť v publikovanej literatúre.
Soňa Burlasová poskytla aj informácie o jej známych realizovaných výskumoch v prostredí
Slovákov v Rumunsku: „predovšetkým treba spomenúť zbierku člena klužskej odbočky Folkloristického
inštitútu v Bukurešti Joana R. Nicolu, ktorá sa zatiaľ nachádza v jeho osobnom
vlastníctve. Zbierku piesní Slovákov v Rumunsku doplňuje svojimi výskumami presídlencov
Čestmír Krátký, ktorý do roku 1955 zozbieral 650 piesní“. Známa slovenská etnomuzikologička
Soňa Burlasová rovnako realizovala výskum slovenských ľudových piesní v obciach Nová
Huta a Bodonoš, a to ešte v roku 1959.
V neskorších obdobiach charakterizuje spôsob výskumov Stanislav Dúžek: „V roku 1968...
s pochopením a podporou novozaloženého Ústavu pre zahraničných Slovákov Matice slovenskej
v Bratislave sme na Folklórnom festivale vo Východnej v osobitnom programe uviedli a na film
zaznamenali scénické vystúpenie, tance a spevy z piatich folklórnych skupín zahraničných Slovákov
(z Juhoslávie zo Selenče a z Kovačice, z Maďarska z Tótkomlóša a z Kanady z Toronta). Odvtedy
každoročne pokračovali pozvania folklórnych kolektívov zahraničných Slovákov na Slo-
163