SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

Juraj ANDO, Maďarsko
Celoštátna slovenská samospráva
Ako sa stará Celoštátna slovenská samospráva o slovenské národopisné zbierky
v Maďarsku?
„Sme bohatá národnosť! Hovoria to občas o nás naši hostia zo Slovenska, slovenskí krajania
z rôznych kútov sveta, ale aj príslušníci iných národností či väčšinového národa v Maďarsku.
Občas, keď si pozrú naše slovenské ľudové pamätné domy v Békešskej Čabe, Malom Kereši,
vo Veňarci či Fizéri alebo putujú po piatich rôznych národopisných zbierkach v Slovenskom
Komlóši. A ešte keď počujú, že takýchto máme v krajine spolu do šesťdesiat!“ – týmito slovami
vypravil na cestu dvojjazyčnú knihu Slovenské národopisné zbierky v Maďarsku predseda Celoštátnej
slovenskej samosprávy Ján Fuzik.
Vznik tých „múzeí“, ktoré predstavujú ľudovú kultúru Slovákov v Maďarsku, súvisí s celoštátnym
vlastivedným – národopisným hnutím v 60. až 70. rokoch 20. storočia, keď sa záujem
o tradičnú ľudovú kultúru dostal do popredia. Vtedy sa zakladali ľudové spevácke a tanečné
skupiny, konali sa celoštátne súťaže, zapisovali a zdokumentovali sa folklórne tradície, ľudová
vzdelanosť, zbierali sa národopisné, predmety spojené s miestnou históriou, ktoré sa umiestňovali
v starých budovách, predstavujúcich charakteristickú tradičnú ľudovú architektúru danej
lokality. Prvé takéto miestnohistorické národopisné „múzeá“ v Slovákmi obývaných osadách
v Maďarsku vznikli vo Veľkej Tarči (1960) a v Kestúci (1964). Prvé slovenské homogénne národopisné
zbierky, uložené v objektoch ľudovej architektúry, zahrnovali ľudové kultúrne dedičstvo
danej osady. Pod názvom „oblastné domy“ boli otvorené v Slovenskom Komlóši (1972),
v Békešskej Čabe (1972), v Sarvaši (1975), v Malom Kereši (1977). Záujem o ľudovú kultúru
nepretržite rástol, počet slovenských národopisných zbierok v Maďarsku sa zvyšoval. Časom
sa ukázala potreba zmapovať tieto zbierky. V roku 1990 vznikol v Békešskej Čabe Výskumný
ústav Slovákov, ktorý vedeckými metódami a usmerňovaním prispieval k zachovaniu a mapovaniu
pamiatok ľudovej kultúry Slovákov v Maďarsku.
S týmto cieľom uzrela svetlo publikácia Ondreja Krupu Pamätné ľudové domy, zbierky, dedinské
múzeá, v ktorej sa prvý raz sumarizujúco podáva úplný prehľad slovenských pamätných
ľudových domov a zbierok v Maďarsku, registrovaných v roku 1996 – vtedy ich bolo 26.
Druhá vlna zakladania slovenských národopisných miestnohistorických zbierok siaha do
nedávnej minulosti, pamätné ľudové domy, dedinské múzeá, oblastné domy masovo vznikali
celkom na začiatku 21. storočia. Nárast počtu zbierok súvisí jednak s oživením aktivít civilných
národnostných organizácií a jednak s posilnením slovenských obecných samospráv.
V súčasnosti na území Maďarskej republiky existuje spolu asi 300 – 350 pamätných domov
(expozícií v objekte ľudovej architektúry). Medzi týmito oblastnými domami a národopisnými
zbierkami sa vyskytujú v značnom počte tie, ktoré predstavujú ľudovú kultúru národností v Maďarsku.
Spomedzi domácich národností majú najviac múzeí ľudovej kultúry Nemci a Slováci.
Slovenské národopisné zbierky v Maďarsku sa nachádzajú v 11 župách v 49 lokalitách, v roku
2009 ich bolo 57, dnes máme vyše 60 takýchto domov. Na účely ich záujmového zastúpenia
a odborného koordinovania práce sa Celoštátna slovenská samospráva 12. decembra 2003
rozhodla založiť obchodnú spoločnosť – Verejnoprospešnú spoločnosť služieb a zužitkovania
80