SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

energiu, ktorú niektorí z nás vynakladajú na neprospešné podpichovanie, usmernili na zachovanie
a zveľadenie slovenskosti, kdekoľvek ona v zahraničí je.
Na tom poli je toľko roboty, že by sme nemali márniť čas a sily na neúnosné škriepky.
Ján BENCSIK, Maďarsko
predseda Spolku segedínskych Slovákov
Spolok segedínskych Slovákov má predovšetkým za úlohu združovať v Segedíne žijúcich
Slovákov, organizovať pre nich kultúrne aktivity, slovenský jazykový kurz a zviditeľniť našu
kultúru v našom meste a materskej krajine, takisto šíriť slovenskú kultúru v našom meste,
respektíve sprostredkovať ju našim členom. Naše valné zhromaždenie každoročne schváli pracovný
plán, aby sme našu činnosť vedeli naplniť v takomto duchu.
Náš spolok je verejnoprávna spoločnosť, ktorá nemá od štátu žiadne pravidelné financie,
svoje programy realizujeme z členských poplatkov, z rôznych podpôr od členov, značnú časť
podujatí financujeme s pomocou Slovenskej samosprávy v Segedíne a z rôznych ďalších projektov
vrátane grantu zo Slovenska. Spolok nemá žiadneho plateného pracovníka, ktorý by
vykonával nejakú funkciu v spolku za peniaze. Samozrejme, musíme platiť účtovníčku a odborníka,
ktorý nám prevádzkuje webovú stránku.
Sme nesmierne vďační, že si Slovensko všimlo našu činnosť, a vďaka grantovému systému
sme si mohli zaobstarať počítače, vydať CD platne, uskutočniť Týždne slovenskej kinematografie
a pravidelné pobyty v materskej krajine. Veľkou výhodou týchto pobytov je to, že sa
na nich zúčastňujú celé rodiny, čiže viac generácií, a tak spolu spoznávame Slovensko, jeho
kultúru a prekrásnu prírodu. Aby som bol konkrétny, v tomto roku v lete sme boli vo vlastivednom
tábore v Zuberci, kam sa chystáme aj do zimného tábora, v ktorom prebieha aj lyžiarsky
kurz. Toto je forma, ktorou môžeme prilákať aj mladých – inak sa dajú ťažko zapojiť do našej
činnosti, jedine folklórom.
Sme vďační za každú korunu, ktorú dostávame z grantového systému, no dovoľte, aby som
vás oboznámil s niektorými praktickými skúsenosťami s touto podporou. A aby som bol znova
konkrétny, poviem vám, ako sa k nám dostali financie vo vlaňajšom roku. Dostali sme podporu
na letný tábor a na Týždeň slovenskej kinematografie v Segedíne – všetky filmy sme tlmočili do
maďarčiny, tým sme súčasné slovenské umenie prezentovali aj pre väčšinový národ.
Tábor sa uskutočnil začiatkom júla a seminár niekedy v novembri. Všetky akcie sme si financovali
sami. Keď sme tábor začali organizovať, a ani potom, keď sme odcestovali, sme ešte
netušili, či vôbec nejakú podporu dostaneme. Čiže každý si zaplatil pobyt zo svojho, ale možnože
keby sme dopredu vedeli povedať našim členom, s akou podporou by mohli počítať, by sa
nám prihlásilo viac ľudí. Potom sme sa však veľmi potešili, že naša organizácia bola úspešná
a dostala podporu aj na tábor, aj na filmový seminár. Trpezlivo sme čakali, kým mi 6. decembra
zavolali z úradu, že nemám v poriadku nejaké potrebné zmluvy k Týždňu slovenskej kinematografie.
Predtým som už napísal mnoho čestných vyhlásení o rôznych veciach, čo úrad potreboval,
no žiadané zmluvy od všetkých autorov, ktorých som prezentoval v kine v Segedíne,
47