SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

Národnú identitu si doma až tak uvedomovať nemusíme, veď sme štátotvorný národ vo svojej
vlasti. O výchove a upevňovaní národného povedomia v rodinách a školách na Slovensku
nemôžeme hovoriť, lebo tam nežijeme. Vieme však, že po príchode do cudzej krajiny je prvoradá
šanca uchytiť sa, zabezpečiť existenciu sebe ako jednotlivcovi alebo celej rodine, etablovať
sa v práci či v škole, v mieste bydliska. Akési uvedomovanie si národnej identity ustupuje do
úzadia, často až do veľmi ďalekého. Na vysvetlenie si dovolíme poznamenať, ako už bolo na
začiatku spomenuté, vo Švajčiarsku je snáď každý tretí-štvrtý obyvateľ cudzincom. V spoločnosti,
v školách i na pracoviskách nie je dôležité, odkiaľ pochádza, ale ako sa vie zaradiť do
spoločnosti a prispievať k prosperite krajiny.
Určite ďalším dôležitým faktorom v otázke upevňovania národnej identity je roztrúse nosť
krajanov po celom Švajčiarsku, pracovný čas zamestnaných, miestny školský systém. K vymenovanému
musíme priradiť aj osobitosti v živote zmiešaných manželstiev a z toho vyplývajúce
možnosti rozvíjania národného povedomia, „zdedeného“ zo strán oboch rodi čov. Je to
vôbec možné? Zoberme si napríklad rodinu, kde je otec Talian, matka Slovenka a dieťa/deti
chodí/-ia do švajčiarskej školy. Obaja rodičia chcú dať dieťaťu svoju pečať. V takýchto podmienkach
je veľmi ťažké upevňovať jednu národnú identitu. Veľa závisí od samotných rodičov,
od ich predstáv, snaženia a v neposlednom rade od ponúknutých možností krajanských
spolkov.
Medzi ťažiskovými migračnými vlnami vo Švajčiarsku sú badateľné generačné rozdiely:
po roku 1968 sa krajanskému životu venovala generácia, ktorá dnes už pomaly odchádza... jej
potomkovia sa za vtedajších podmienok ani nemohli zoznámiť s „národnou identitou“ rodičov.
A novodobá migračná vlna akosi nerozumie tej predchádzajúcej, len s námahou nachádzajú
niečo spoločné. Dôvodom toho je čas, ktorý ubehol, a spoločenský, politický a ekonomický
vývoj. Aj preto nemožno očakávať prílišnú angažovanosť mladých migrantov v krajanskom
spolku v bývalej podobe. Zatiaľ sa zdá, že pokiaľ je možnosť navštíviť Slovenskú katolícku
misiu, ktorá má stále sídlo v Zürichu, necítia potrebu aktívne ovplyvniť existenciu a činnosť
spolku. Veľkým mínusom pre krajanskú činnosť je to, že nemá vlastné vhodné priestory, akýsi
záchytný bod pre všetkých.
Vráťme sa však k národnej identite v dnešných podmienkach. Myslím si, že uvedomovanie
si národnej identity, prijatie svojich koreňov, svojho pôvodu a prihlásenie k národu je vecou
a cťou každého jednotlivca. Kto a čo pre to robí a ako robí, nech si každý odpovie sám. Aby sme
sa vážnejšie zaoberali svojou národnou identitou, na to musí každý z nás dozrieť. Je to proces
sprevádzaný životnými skúsenosťami, ovplyvňovaný dianím okolo nás i v nás.
Združenie Slovákov sa v súčasnosti pokúša čo najšetrnejšie prestáť generačné i názorové
rozdiely, zároveň sa však usiluje organizovať také aktivity, ktoré by nenásilnou formou oslovili
čo najviac krajanov. Pokiaľ nám možnosti (finančné aj časové) dovolia, pozývame umelcov zo
Slovenska, aby sme si pripomenuli domovinu a zároveň predstavili našich umelcov domácim
priateľom. V našich súčasných podmienkach môžeme o dlhodobých a pravidelných projektoch
zatiaľ len snívať (nemáme vlastné priestory, prenajaté priestory sú drahé a ich využitie
je časovo obmedzené, ich zabezpečenie je často dosť komplikované, čo sťažuje aj plánovanie
podujatí). Doteraz príležitostne zrealizované podujatia zaujali krajanov natoľko, že môžeme
snáď neskromne povedať: ideme dobrým smerom.
Ako návštevníci prídu krajania veľmi radi. Účasť na samotnej organizácii podujatí či dobrovoľná
práca pre fungovanie krajanského spolku ich už až natoľko neláka. Bez spoľahlivej
podpory zo strany ÚSŽZ, a to nemáme na mysli len finančnú podporu, sa môže čoskoro stať, že
sily dobrovoľníkov budú vyčerpané a organizovaná krajanská činnosť zanikne.
112