SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

Prečo sa niekto hlási k slovenskosti? Nebudem tu rozoberať všetok komplex súvislostí, ktoré
sa pri odpovedi dajú uviesť. Veď o mnohých práve vy, Slováci žijúci v zahraničí, veľmi
dobre viete, máte ich prežité, precítené, sú zdrojom vašej slovenskosti oddávna, ale i dnes. Je
však dobré si jasne uvedomiť, že naša hrdosť na našu slovenskosť je dnes doplnená rozmerom
úspešného štátu. O dva mesiace si pripomenieme dvadsiate výročie jeho vzniku. Dovoľte mi
preto povedať, o tento a takýto štát sme sa pričinili my, nikto nám nič zadarmo nedal. My tu na
Slovensku i vy v zahraničí máme byť na čo hrdí. Uvedomme si to! Nechceme však a nebudeme
našu hrdosť zamieňať s namyslenosťou. To je naša pozícia, naša nesamoľúba hrdosť.
Cesta k dnešku nebola ľahká, ale takisto treba vedieť, že nič nie je skončené, nič nie je
navždy. Dokonca možno aj udržanie a o to viac ďalšie zlepšovanie postavenia a prosperity
nášho Slovenska v našej Európe, na našej planéte, môže byť úloha nemenej náročná ako tie
minulé. A tu dovoľte povedať, že chceme počítať aj s vaším pričinením a prispením k tejto
„večnej“ úlohe. To je výzva, pred ktorou dnes stojíme. Spojme svoje sily, o to viac, že nie sú
rozmerovo veľké. Naprime sa v zmysle štúrovského: „Kde sa sila napre, tam sa svet pohne.“
Dnes k našej slovenskosti, popri jej duchovnom rozmere, patria aj ďalšie dimenzie, a možno
na prvom mieste tá ekonomická, hľadajme spoločne možnosti, tak my tu na Slovensku, ako
aj vy v zahraničí, ako ekonomickú dimenziu slovenskosti posilniť. Prichádzajte s podnetmi na
spoluprácu, napomáhajte spoluprácu, váš um, schopnosti uplatnite u vás doma, hľadajte však aj
možnosti, ako a čím práve spoluprácou so Slovenskom posilniť ekonomiku u vás doma i u nás
na Slovensku. Vo váš i náš prospech.
Teraz niečo k všeobecným vnútroštátnym i medzinárodnoprávnym základom našej činnosti.
Štátna politika starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí vychádza z Ústavy Slovenskej
republiky, ktorá zaväzuje štát, aby posilňoval národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov
žijúcich v zahraničí, podporoval ich organizácie a inštitúcie zriadené na zabezpečovanie tohto
účelu a aby posilňoval vzťahy s ich domovskou krajinou.
Podľa Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia) sa
môže v oblasti vzdelávania a kultúry poskytovať preferenčné zaobchádzanie s menšinami v zahraničí,
pokiaľ sleduje legitímny cieľ posilňovania kultúrnych väzieb s krajinou ich pôvodu,
úmerne tomuto cieľu. Podobne Výbor pre migráciu, utečencov a demografiu Rady Európy
zdôrazňuje potrebu systematickej politiky vo vzťahu medzi Európanmi v zahraničí a krajinou
ich pôvodu. Európska únia na summite európskych diaspór odporúčala zamerať pozornosť na
úlohu, ktorú môžu diaspóry zohrať pri formulovaní politík EÚ, a podnietiť proces, ktorého
výsledkom bude vytvorenie pevnejšej väzby medzi EÚ a jej diaspórami.
Dovoľte v súvislosti s EÚ jedno zamyslenie na tému zabezpečenia potrieb zachovania národnej
identity Európanov žijúcich v EÚ mimo domovských krajín. Všetci, prirodzene, prijímame
to, že k povinnostiam štátu patrí aj zabezpečenie a kultivácia národných, ale aj národnostných
identifikačných znakov jeho obyvateľstva. Ba čo viac, hovoríme, že je to v záujme
udržania rôznorodosti nás, občanov EÚ, ako aj samotnej EÚ. Hovoríme, že práve toto je našou
vysoko cenenou európskou hodnotou. Aký je stav v EÚ samotnej? Myslím si, že tu máme čo
zlepšovať, máme sa nad čím zamyslieť. Dúfam a verím, že časom aj EÚ pomôže vytvoriť
systém, ktorý umožní občanom EÚ, napríklad zo Slovenska, ktorí v súčasnosti pracujú dajme
tomu v Írsku, že budú mať možnosť dať svoje deti do škôl, v ktorých sa bude pamätať aj na
ich národnú identitu tak, že budú mať prístup k zdokonaleniu v materskom jazyku alebo budú
spoznávať reálie domovskej krajiny. Táto téma sa týka hlavne menších a malých európskych
národov. Myslím, že stojí za to sa aj týmto otázkam venovať.
17