SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

Pri prideľovaní dotácií je potrebné zohľadňovať uvedené skutočnosti. Pri účinkovaní folklórnych
súborov zo Slovenska nielenže sa aktivizujú naši členovia, ale vystúpeniami a šírením
tradičnej kultúry reprezentujeme Slovensko.
Mária PACHEROVÁ, Írsko
Vzdelávacie centrum pre slovenské deti v Írsku
Význam materinského jazyka pre cudzincov v inojazyčnej kultúre
Každý jazyk má svoje vlastné špecifiká. Tie, ktoré sa týkajú nášho primárneho, materinského
jazyka, sa s mysľou človeka priamo zrastú, a tak ju nielen tvarujú, ale zároveň ovplyvňujú
a kategorizujú aj jeho vnímanie.
Práve v dôsledku tohto konkrétneho vnímania sveta, ktoré nám náš materinský jazyk poskytuje,
je nám toto vnímanie najbližšie a cítime sa v ňom najistejšie. Práve v našom materinskom
jazyku sa cítime doma, dodáva nám zázemie a zaručuje nám omnoho viac než len možnosť
komunikácie, je priamo súčasťou našej osobnosti. V materinskom jazyku najlepšie dokážeme
vystihnúť naše emócie, postoje, myšlienky.
Jazyk je pri dlhodobom pobyte v cudzine dôležitým prvkom identity, je charakteristickým
prvkom našej ,,inakosti“. Je znakom nášho pôvodu, znakom našej kultúry, a preto jeho význam
pre jednotlivca narastá, ak sa ocitne v cudzej, inojazyčnej kultúre a zároveň sa nechce do nej len
asimilovať, ale udržiavať si aj svoje kultúrne zázemie. V tomto okamihu sa materinský jazyk
stáva významnou súčasťou jeho identity. Materinský jazyk je pre cudzinca v hostiteľskej zemi
cestou k jeho vlastnej kultúre, k rodnej zemi, rodine, priateľom a hlavne k jeho minulosti. Práve
jazyk ho spája so svetom, ktorý opustil fyzicky, ale zostáva s ním v duševnom spojení.
Aj napriek tomu, že človek môže iný jazyk ovládať dokonale, niekedy aj lepšie ako materinský
jazyk, má tento skôr význam ako komunikačný prostriedok bez citového obsahu.
Je dôležité uvedomiť si vzťah materinského jazyku k identite, keď sa človek ocitne v inojazyčnej
spoločnosti. Identita je charakterizovaná ako uvedomenie si totožnosti so sebou samým,
ale toto vedomie neutvára len individuálny náhľad na samého seba, ale je tiež obrazom, ako
jedinca vníma jeho okolie.
Čo sa stane, ak dôjde k odtrhnutiu od materinského jazyka vo fáze detstva? Malé deti si tak
nemôžu budovať svoju identitu na materinskom jazyku, pretože bol v ich živote potlačený na
úkor jazyka majority. Tento sekundárny jazyk sa deti učili od rodičov, ktorí ho však v mnohých
prípadoch neovládali dokonale, často si neboli sami istí niektorými významami. Tým môže
dôjsť k odmietnutiu dieťaťa majoritným kolektívom.
Práve v predškolskom období sú už naplnené všetky zložky reči:
••
expresívna – schopnosť jedinca vyjadriť svoje pocity;
••
kognitívna – využitie a rozvoj sprostredkovaných poznatkov a skúseností, ktoré dieťa
získalo z rozhovoru, čítania a podobne;
••
regulačná – akceptácia inštrukcií dospelých.
190