SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

y som zohnať, pochopiteľne, nemohol. Filmy nám, samozrejme, poskytli rôzne produkčné
spoločnosti, ktorým sme sa zaviazali, že nevyberáme vstupné, a mali sme povolenie na jedno
premietanie. Mal som poslať ešte jedno čestné vyhlásenie a už bol 6. december. Nakoniec sme
dostali podpory v decembri. Jednu čiastku začiatkom decembra a druhú až 27. decembra. To
všetko došlo na náš účet, ktorý sme vytvorili pre podpory zo Slovenska. To, že peniaze prišli,
sme zistili až v januári, keď sme z banky dostali výpis z účtu. Medzitým sme podľa zmluvy
mali vyúčtovať jednu akciu a urobili sme to aj s druhou, aby sme neporušili zmluvu. V januári
sme znova museli dokladovať, ako sme minuli peniaze z grantu, z čoho sme financovali tábor
i filmový týždeň, čo sme raz už vo vyúčtovaní napísali. Zároveň sme mali okamžite podporu
zo Slovenska preúčtovať na náš primárny účet, aby bolo jasné, že sme tie peniaze minuli. Vyskytol
sa ďalší problém, že sme ich mali vo vlaňajšom kalendárnom roku a ešte aj v tomto na
našom účte vytvorenom iba pre Slovensko. Znova sme mali všetko dokladovať a komunikovať
s pracovníkmi úradu.
A dnes už má náš spolok aj eurový účet pre podpory zo Slovenska, na ktorý sme museli dať
nejaké eurá, aby sme ho vôbec mohli otvoriť. V Maďarsku pre malé organizácie predstavuje
tento účet veľkú finančnú záťaž, pretože, po prvé, samotné vedenie účtu si vyžaduje peniaze, po
druhé, by každý mal mať takého účtovníka, ktorý má skúšku a povolenie viesť účtovníctvo aj
v devízovej mene. V tomto roku sme od daňového úradu dostali list, v ktorom nám napísali, že
naša organizácia dostala od daňových poplatníkov podporu v sume asi 77 000 HUF. Aby nám
to úrad preúčtoval, museli sme predkladať potvrdenia o tom, že naša organizácia nemá žiadne
dlhy. Banka nám to nevedela potvrdiť, lebo nás – čo sme si vždy všetko platili načas – eviduje
ako organizáciu, ktorá má dlhy. Zistili sme, že ich počítače nás evidujú ako dlžníkov preto, lebo
neplatíme eurá mesačne za vedenie eurového účtu, keďže sme nedovolili strhávať z tej sumy,
ktorú sme na eurový účet vložili. Nie je to veľká suma, no v ročnom meradle by nám stačila
na jedno naše podujatie. Možno teraz, keď už tieto veci vieme, tak k tomu v budúcnosti viac
nedôjde. No ľutujeme, že z vašej podpory podporujeme navyše banky. Pýtam sa, či naozaj je
nevyhnutne potrebné vytvoriť pre grant eurový účet? Nebolo by stačilo mať jeden sekundárny
účet ako podúčet nášho primárneho účtu? Pre nás by to bolo určite jednoduchšie a lacnejšie.
Na záver chcem povedať, že grantový systém je pre naše slovenské komunity veľmi potrebný,
je nám na veľkej pomoci, ale navrhujem ho zjednodušiť a urýchliť celý proces. Možno by
bolo na mieste, keby organizácie už teraz do novembra mali napísať svoje projekty, ktoré by
mohli byť vyhodnotené už v januári, a každý by mohol počítať s danou podporou už v nasledujúcom
kalendárnom roku. Takisto by stihol vyúčtovať do konca decembra. Tak by sa teória
a prax možno zblížili, každý by svoje akcie mohol uskutočniť podľa plánu na dobrej úrovni.
Považujem za dobrý nápad aj v budúcnosti zorganizovať školenia pre krajanov priamo v ich
komunite, na ktorých by prednášali experti ÚSŽZ o grantovom systéme, upozornili by krajanov
na typické chyby, poukázali by na to, ako čo najrýchlejšie a správne vyúčtovať.
Pre nás krajanov je veľmi dôležité stretávať sa s predstaviteľmi slovenských organizácií
vo svete, aby sme si vymenili skúsenosti, nadviazali kontakty, prípadne nadviazali priateľské
styky. Aj to je prínosom, i keď druhoradým, Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci
žijúci v zahraničí 2012, ktorú aj touto cestou pozdravujem.
48