SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

Tých, čo sa nevrátili, odsúdili na trestný čin odňatia slobody. Kým rozsudok o odňatí slobody
(rozumej vynesenie legálneho rozsudku nad takto chápaným „trestným činom“, lebo odňať
slobodu režim nijako nemohol, pretože, ironicky, dotyční už boli na slobode mimo Slovenska,
kde sa sloboda považovala za skutočnú slobodu) im ministerstvo vnútra neváhalo poslať do
cudziny, po zmene režimu v roku 1989 sa prakticky sotva čo zmenilo, lebo takto krivo postihnutým
sa dosiaľ nedostalo legálneho zadosťučinenia a nik im neposlal žiaden záznam o zrušení
oných kriminálnych obvinení a komického „rozsudku.“ Bývalej Česko-slovenskej republike,
ktorá bola signatárom helsinských dohôd o ľudských právach, sa slobodný svet iba čudoval
a prestal jej veriť v akýchkoľvek krokoch v oblasti legislatívy týkajúcej sa ľudských práv a ich
nelegálneho porušovania. Ako signatár naša domovina mala plne rešpektovať naše práva na
odchod. A nerešpektovala ich.
Slovenskí občania, ktorým sa ukrivdilo, preto očakávajú nielen úplnú legislatívnu úpravu,
ale aj oficiálne osobné ospravedlnenie za ujmu, ktorú utrpeli. V tejto oblasti sa preto vyžaduje
patričná úprava legislatívy a jej následné uplatnenie. Tento návrh treba postúpiť patričnému
ministerstvu, aby nevyhnutné zmeny v tejto oblasti bezodkladne presadilo do života.
2. V oblasti kultúry: „Podporujme slovenských tvorcov aj za hranicami Slovenska.“
Kým kultúra si vyžaduje tvorivý proces, hľadí sa aj na jej tvorcov, ako dokážu plodiť kultúrne
hodnoty, ktoré sa stávajú kultúrnym dedičstvom Slovenskej republiky? Chcem sa tu však
zaoberať iba jej jednou vetvou, literatúrou. Na Slovensku existuje ministerstvo kultúry a jeho
odnože, financované z jeho rozpočtu, ktoré sú potom ďalej k dispozícii slovenským tvorcom.
Kým domáci slovenskí tvorcovia sú subjektom dotácií, fondov a programov, tí, ktorí nepriazňou
osudu sídlia mimo SR, sú z tých kanálov podpory národnej kultúry ponechávaní stranou.
Chýba tu dôsledná štátna politika, ktorá by týmto nepriaznivým okolnostiam predchádzala.
Ak domáce pramene pre slovenských tvorcov žijúcich v zahraničí sa vždy prejavujú ako neprístupné,
„vyschnuté“ či ani neexistujúce, ich funkciu by mal nahradiť vládny Úrad pre Slovákov
žijúcich v zahraničí. Uvádzame prekážky, ako aj návrhy na odstránenie existujúcich problémov,
ktoré sú úradu k dispozícii. Tento problém by sa mal vyriešiť s konečnou platnosťou, lebo cez
akékoľvek nedostatky v tejto oblasti sa ochudobňuje iba Slovenská republika, slovenský národ
a jeho očakávaná pozitívne rastúca kultúra.
3. V oblasti školstva: „Slovensko si stále nie je vedomé slovenských hodnôt, vytvorených
mimo svojho územia.“
Vyspelý civilizovaný národ vždy pramení zo svojej školopovinnej mládeže. Slovenské školstvo
sa však buduje na starom, ktoré pretrváva, a o jeho hodnotách vie najlepšie ten, kto pozná
rozdiely v školskej výchove. Veľa Slovákov nielenže má domácu školskú výchovu, ale získalo
aj západné školské vzdelanie a po ňom aj uplatnenú a svetom uznávanú nevyhnutnú prax, ktorú
život chtiac-nechtiac aj prakticky vyžaduje. Bez nej národ iba prešľapuje a sotva by sa dalo
povedať, že aj kráča vždy dopredu. Situácia na Slovensku je dosť smutná, veľmi smutná, keď
Slovenská republika nevyužíva takto získané duchovné hodnoty tých Slovákov, ktorí by mohli
Slovensku svojou odbornosťou a umom pomôcť sa dostávať iba dopredu, na úroveň vyspelejších
krajín, ktoré si viac vážia vyššie hodnoty.
Slovenskej republike chýba program, vládne smerovanie, v tejto oblasti. Na dokreslenie
neželateľnej situácie, aká na Slovensku doteraz existuje, môže slúžiť skutočnosť, príklad, ako
183