SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

zaznamenal vo svojom životopise Andrej Labáth. Zostalo zaznamenané, že prvé slovenské noviny
vytlačené v petrovskej kníhtlačiarni boli noviny Zora, ktoré v októbri 1919 založil holič
Michal Križan a z ktorých vyšli iba dve čísla (lenže sa nezachovali). Prvá kniha, ktorú tlačiareň
vydala, bola brožúrka Júliusa Kubányho (pseudonym Nemo), prvého riaditeľa petrovského
gymnázia, Memorandum v záležitosti priemyselného a obchodného pozdvihnutia sa mestečka
Petrovca, ktorá vyšla tiež v roku 1919. Okrem rôznych drobných tlačív pre potreby slovenských
škôl, obce a cirkvi v roku 1919 v kníhtlačiarni vytlačili Obrázkový šlabikár pre slovenské
ľudové školy v Kralevine SHS, ktorého autormi boli Mária Rusnáková a Ján Podhradský, a Čítanku
pre III. – IV. triedu slovenských ľudových škôl autora Štefana Kvasa. Okrem toho (ako už
bolo povedané) koncom roku 1919 vyšiel Národný kalendár na priestupný rok 1920 a v roku
1920 prvé vydanie Lutherovho Malého katechizmu. V petrovskej tlačiarni sa tlačili aj posledné
čísla Dolnozemského Slováka, ktorý naposledy vyšiel 15. januára 1920.
So založením kníhtlačiarne bol spätý aj vznik vydavateľstva Juhoslovenský nakladateľský
spolok, účastinná spoločnosť, ktoré malo za úlohu vydávať slovenské noviny, časopisy a knihy.
Jeho prvým správcom bol obchodník Pavel Kukučka. Juhoslovenský nakladateľský spolok
začal ihneď po zániku Dolnozemského Slováka vydávať noviny Národná jednota, ktoré tlačila
petrovská tlačiareň. Prvé číslo týchto novín vyšlo 21. februára 1920 a posledné 6. apríla 1941,
na začiatku vojny v Juhoslávii. Tento vydavateľský podnik a tlačiareň však splynuli omnoho
skôr, na spoločnom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo 4. septembra 1922.
Tlačiareň teda už na samotnom začiatku mala nadostač práce. Často tlačila štyri- až šesťtisícové
náklady, a to na ručne poháňanom stroji. Preto sa už začiatkom roku 1920 muselo uvažovať
o kúpe jedného veľkého stroja. Hodne peňazí sa však strovilo na kúpu a úpravu budovy
tlačiarne a tiež na nové tlačiarenské zariadenie a písmo. Preto sa na valnom zhromaždení tlačiarne
13. marca 1920 rozhodli zväčšiť účastinný kapitál na tristopäťdesiattisíc korún. To sa aj
podarilo, predovšetkým vďaka Slovákom z Ameriky a najmä vďaka agitácii tamojšieho rodáka
Martina Rumana. Americkí Slováci kúpili 2 997 účastín a vo Vojvodine sa predalo ešte 498.
Spolu teda 3 495, čo znamená, že celkový kapitál tlačiarne po jedinom roku pôsobenia vynášal
už päťstodvadsaťtisíc korún (5 200 účastín po sto korún). Z nových prostriedkov kúpili v roku
1921 v Nemecku veľký tlačiarenský stroj Planeta, benzínový motor a dynamo na výrobu elektriny,
takže si zaviedli vlastné elektrické osvetlenie, a to o dva roky skôr než iné časti Petrovca,
kde prvýkrát zasvietila elektrina až v roku 1923.
Kapitál tlačiarne sa ustálil po roku 1922 na sume vo výške 700 000 korún, alebo 175 000 diná
rov, lebo splynutím Juhoslovenského nakladateľského spolku s tlačiarňou pribudlo ešte
1 044 účastín a predalo sa ďalších 765 účastín.
Ťažšie časy pre tlačiareň nastali, keď slovenské tlačivá vyradili zo škôl a úradov. Hlavnou
oporou v zabezpečovaní práce v tom období bol Petrovec so svojím povestným obchodovaním
s chmeľom a cirkevné úrady, ktoré považovali za povinnosť podporovať tlačiareň, a bol tu aj
vlastný knižný a papierový obchod. Tlačiareň však zostala a pretrváva už vyše deväťdesiat
rokov. Od roku 1948 mala názov Kultúra a od roku 1961 je v novej budove. V súčasnosti je to
tlačiareň Neografia, s. r. o.
V roku 2004 petrovská tlačiareň bola dokapitalizovaná Neografiou z Martina a 26. decembra
2005 privatizovaná. Vydavateľská činnosť tlačiarne sa 31. augusta 2007 znovu osamostatnila
ako Slovenské vydavateľské centrum.
Novému majiteľovi, Neografii, a. s., z Martina, sa však nedarilo podnikať v zložitých hospodárskych
podmienkach a rozhodol sa na sklonku minulého roka (2011) svoj vlastnícky podiel
predať.
106