SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ Stála konferencia 2012

1. Charakteristika inštitúcie
Slovenský jazyk mali obyvatelia z okolia Našíc možnosť počuť na vlnách lokálneho Rádia
Našice koncom 70. rokov minulého storočia. Začiatky vysielania v slovenskej reči na vlnách
Rádia Našice siahajú do roku 1979, keď reláciu moderovala Margita Žagarová, učiteľka slovenského
jazyka, ktorá v Jelisavci pôsobila od roku 1979. Zmeny v technológiách zvukového
zápisu zapríčinili, že archív z týchto čias neexistuje. Hoci je predpoklad, že pre dnešné technológie
by bol nepoužiteľný, možnosť preskúmať staré relácie, ich obsah a formu, nie je.
Relácia v slovenskom jazyku sa vysielala raz do týždňa. Termín, deň a čas vysielania sa
menil, boli aj obdobia, keď sa nevysielalo, ale predsa sa relácia dodnes udržala. V začiatkoch
vysielania trvala relácia okolo 15 minút, kým od roku 2001 máme 30- až 45-minútovú reláciu,
ktorá dostala pomenovanie Kvapka slovenského života. Okrem štandardnej prípravy vopred
zozbieraných informácií v podobe príspevkov, ktoré sa čítajú do éteru, sa od roku 2001 zaviedli
nové spôsoby prípravy a realizácie relácie. Používajú sa nové technické vymoženosti – živé
vstupy do éteru, nahrávanie v teréne a ohlásenia z terénu.
Reláciu možno rozdeliť na dve základné zložky, ktoré zdôrazňujú etnoidentifikačné faktory,
a to hovorenú a hudobnú. Hovorená časť relácie v slovenskom jazyku informuje o hlavných
udalostiach súvisiacich so Slovákmi v Chorvátsku, o dianí na Slovensku a v našickom regióne.
Hudobná časť oboznamuje poslucháčov s pokladnicou slovenskej ľudovej hudby na Slovensku,
s hudobným repertoárom Slovákov v Chorvátsku, ako aj s hudbou aktuálnou na Slovensku
(napríklad Elán, Jana Kirschner, IMT Smile). Našické rádio má k dispozícii okolo 100 CD so
slovenskou hudbou. Prevažne sú to dary alebo CD pochádzajúce zo súkromných zbierok niekoľkých
jednotlivcov z Našíc, Markovca a z Jelisavca.
2. Účasť Jelisavčanov a Markovčanov vo vysielaní
Základná otázka, na ktorú mal výskum priniesť odpoveď, bola, aký podiel majú obyvatelia
Jelisavca a Markovca na kvalite a kvantite vysielania a najmä na 30-ročnom udržaní relácie.
Jelisavčania a Markovčania sa do vysielania relácie môžu zapojiť v troch formách: ako zamestnanci,
respektíve hlásatelia, ako téma vysielania a ako poslucháči.
Ako hlásatelia pracovali vo vysielaní slovenskej relácie ľudia zainteresovaní do života Jelisavca
a Markovca, ich obyvatelia alebo ľudia, ktorí tam pracovali. Dodnes reláciu moderovalo
šesť osôb: Margita Žagarová – učiteľka slovenčiny v Jelisavci a Markovci, Branka Kandžera
– učiteľka slovenčiny, obyvateľka Jelisavca, Vlatko Miksád – učiteľ slovenčiny v Markovci, Ružica
Vinčak – učiteľka slovenčiny, rodáčka z Jelisavca, Darinka Siladji – rodáčka z Markovca,
členka Matice slovenskej v Našiciach, a Andrej Kuric – predseda Zväzu Slovákov. Najčastejšie
si reláciu hlásatelia pripravovali sami, zároveň teda boli aj redaktormi. V období, keď hlásateľkou
bola Ružica Vinčak, v redakčnej rade boli Josip Waller – profesor dejepisu, obyvateľ Našíc,
člen Matice slovenskej v Našiciciach a Zväzu Slovákov, ktorý sa zaoberal aj výskumom Slovákov
v oblasti Našíc, a Vesna Baksa – rodáčka z Markovca, členka folklórneho súboru Fraňo
Strapač, Matice slovenskej v Markovci a Zväzu Slovákov. Nikto z hlásateľov tejto relácie nebol
odborný hlásateľ alebo hlásateľ z povolania. Hlásateľmi boli prevažne učitelia slovenského jazyka,
ktorí boli zamestnancami školy a rozhlasové vysielanie robili popri práci. Výnimkou bol
len jeden hlásateľ, ktorý bol vyštudovaný slovenčinár a tiež žurnalista.
Z uvedeného vyplýva, že základné kritérium pre miesto hlásateľa v relácii je ovládanie
slovenského jazyka. Ak urobíme analýzu ovládania slovenského jazyka podľa rozdelenia na
108