Publicistické rozhovory - Filozofická fakulta UK - Univerzita ...

PUBLICISTICKÉ ROZHOVORY
potrebné. Ja odchádzam o rok do dôchodku, takže na moje miesto príde mladý
človek, ktorý bude mať možno iné predstavy o náplni predmetov, ktoré učím.
Určite, že sa bude postupne meniť aj spôsob, akým sa realizuje vedecký
výskum. Ale to nie je otázka katedry, ale celého nastavenia systému vedeckovýskumnej
práce, ktorý je v rezorte školstva. Ja som zásadne proti tomu, ako
dnes funguje celý tento systém projektov. Myslím si, že učiteľ je tu v prvom rade
na to, aby učil. Na to, aby dobre učil, musí aj sám seba neustále vzdelávať.
A so vzdelávaním, samozrejme, ide ruka v ruke jeho vedecko-výskumná
činnosť. Príliš veľa energie učitelia vydávajú na to, aby spracovali rozmanité
projekty, ktoré často ani nie sú orientované do oblasti vedy a výskumu. Skrýva
sa za tým veľmi veľa často neefektívnej práce, pretože o projekte vopred nikto
nemôže vedieť či prejde alebo nie.
Na akom pozitívne posúdenom projekte ste naposledy pracovali?
Je to širšie ponímaný projekt robený v spolupráci s kolegami aj z ostatných
katedier pedagogiky na slovenských vysokých školách. Katedra chce pripraviť
v najbližších rokoch novú slovenskú encyklopédiu edukačných vied. Je to
naozaj veľmi náročný projekt, do ktorého sa budú musieť zapojiť všetci
kolegovia. Predpokladám, že tento projekt stmelí katedru, pretože všetci budú
robiť na spoločnom diele. Bolo by dobré, keby po viac ako dvadsiatich rokoch
od novembrových zmien na Slovensku vyšlo aj takéto dielo.
Venujete sa aj problematike integrácie rómskych detí do spoločnosti. Čo
konkrétne sa vám podarilo podniknúť v tejto oblasti?
Robila som na niekoľkých projektoch, ktoré boli orientované na skvalitňovanie
vzdelávania a zaškoľovania rómskych detí. Boli to projekty orientované
predovšetkým na predškolskú výchovu. Sledovali sme, ako sa v základnej škole
darilo rómskym deťom, ktoré chodili do materskej školy. Tri roky sme sledovali,
aké výsledky dosahovali, aké boli ich vzťahy s deťmi a učiteľmi, aké bolo ich
postavenie v triedach, do ktorých chodili, úroveň spolupráce s rodinou...
Porovnávali sme teda rómske deti, ktoré chodili a nechodili do materskej školy.
Z toho vysvitlo, že deti, ktoré chodili
do materskej školy, podávali lepšie
výsledky?
Presne tak. Mali lepšie výsledky a boli
lepšie akceptované nerómskymi
spolužiakmi. Pretože mali rozvinuté
sociálne spôsobilosti a vedeli lepšie
komunikovať po slovensky. Rodičia totiž
často svoje deti dávajú do tried
s vyučovacím jazykom slovenským aj
napriek tomu, že slovenčinu ovládajú na veľmi slabej úrovni. Chcú, aby sa ich
deti naučili po slovensky, aby sa mohli lepšie uplatniť či už v práci, alebo
celkovo v živote...
112