Publicistické rozhovory - Filozofická fakulta UK - Univerzita ...

PUBLICISTICKÉ ROZHOVORY
Ako dlhoročný vedúci katedry estetiky ste sa určite stretli s mnohými
krásnymi vecami. Čo je podľa vás "najestetickejšia" vec?
Neviem, či „estetické“ je možné v tomto zmysle stupňovať. Ale ak mám
odpovedať na túto otázku, potom je to umenie. Jednoznačne je to umelecké
dielo.
Ktoré pracovné povinnosti by ste najradšej vyradili zo svojho
harmonogramu?
Administratívu. Nie som v nej vôbec zdatný, mám z nej dokonca hrôzu. Aj keď
viem, že je potrebná a nutná.
Po koľkých rokoch ste sa stali vedúcim katedry?
Dátum si nepamätám, ale bolo to v mesiacoch po nežnej revolúcii. Teda asi po
12 rokoch.
Čo sa zmenilo, keď ste sa stali vedúcim katedry?
Zmenilo sa skoro všetko – išlo o odbor, ktorý sa musel zbaviť ideologického
balastu, aby sa otvoril priestor samotnej vedeckej povahe disciplíny. Podobný
proces v podstate prebiehal na všetkých katedrách. Prebudovávalo sa prakticky
všetko, azda okrem historických a špeciálnych disciplín. Bolo to mimoriadne
ťažké obdobie už len z hľadiska prestavby učebných plánov, zavádzania
nových predmetov. Dokonca fakulta na určitý čas vyhlásila na tieto zmeny
moratórium. Ktoré som, prirodzene, vzápätí párkrát porušil. Pamätám si, ako na
mňa pán prodekan kričal na celú chodbu: „Pán docent Oliver ja vás zabijem!“
Bolo v tom neskrývané zúfalstvo, ale, nepochybne, aj humor. Preto som
odpovedal tak, ako som mohol, totiž vedomý si svojich nespočetných hriechov:
„Mŕtvy Oliver - dobrý Oliver!“
Máte blízko k písaniu, blízko k filozofii. To máte spoločné aj so
žurnalistami. Neuvažujete nad prednášaním na katedre žurnalistiky?
To by som si nedovolil. Každý odbor má svoje špecifiká a ja sa ich dotýkam len
veľmi okrajovo. Viete, dnes je tak trochu v móde nadávať na žurnalistov. Každý
vám spomenie, kedy a komu nejako ublížili, menej sa už spomína, koľkokrát
a koľkým pomohli. Pamätám si napríklad ako pred pár rokmi nejaké firmy chceli
od ľudí vymáhať miliónové čiastky za údajne nezaplatené koncesionárske
poplatky. Keby to vtedy svojim spôsobom nezastavili práve novinári, malo by to
pre mnohých veľmi ťažké, azda i existenčné, následky.
Ako by ste ohodnotili dnešných študentov?
Mali sme to pár mesiacov na nástenke, nikdy som nezisťoval, kto to tam dal – či
študenti alebo kolegovia. Je to nemecké ľudové príslovie zo 16. storočia: „Nič
nie je horšie ako študenti!“
54