Publicistické rozhovory - Filozofická fakulta UK - Univerzita ...

Kde končia absolventi katedry?
PUBLICISTICKÉ ROZHOVORY
To je, bohužiaľ, to, na čo sa nás často pýtajú, no my nemáme páky ani
mechanizmy ako to zistiť. Možnosti zamestnať sa v tomto odbore sú však
momentálne veľmi slabučké. Naši absolventi môžu vyučovať na gymnáziách, je
to však blokované tým, že tam pôsobia starší kolegovia. Absolventi tak musia
čakať na to, kým niektorý z nich odíde do dôchodku. Okrem škôl sú tu ešte
múzeá, archívy a Slovenská akadémia vied, ktorá kedysi brávala aj 10
doktorandov, teraz však v rámci úsporných opatrení počet prijatých
doktorandov prudko poklesol.
Donedávna bolo veľmi populárne aj povolanie archivára. Dnes je však
archívnictvo „na hunte“, pretože všetky úsporné opatrenia ministerstva vnútra
končia práve na odbore archívnictva, kde sa znižujú stavy a nikoho nového
neprijímajú čo je, myslím si, dosť tristné. Nových miest teda nie je a ako na
potvoru rastie záujem o doktorandské štúdium.
Musíme robiť veľmi tvrdý výber, aby sme si vybrali len tých najlepších.
Mne osobne je veľmi ľúto, že sú tu kvalitní ľudia, ktorí urobili i dobrú prácu, no
my sa s nimi musíme rozlúčiť. Niektorým študentom sa však podarilo dostať aj
do zahraničia a niekoľkých som zazrel dokonca na Úrade vlády.
Vidíte nejakú nádej na zlepšenie tohto stavu?
Je to priamo naviazané na to, aký rozpočet sa dá v najbližších rokoch do vedy
a výskumu, do školstva. Teraz je ten trend stále klesajúci. Zatiaľ, čo ešte pred
desiatimi rokmi išlo 0,75 HDP na školstvo a vzdelanie, dnes je to 0,48. Dúfam,
že sa to raz zastaví a pôjde opačným smerom.
V Európe sú to 3-4%, čo sú slušné peniaze. Pre porovnanie s českými
kolegami, s ktorými máme veľmi živé kontakty, oni sa pohybujú v úplne iných
číslach. Raz som sa im chválil grantom v celkovom objeme 350 000 korún,
ktorý sa nám podarilo získať. Keď som sa opýtal, ako sa darí im, zareagovali
„my máme tam vzadu ešte jednu nulu“. Na katedre sme však nikdy neboli
nejakí zhýčkaní, a tak sa vieme aj tomto rámci pohybovať.
Aké sú najväčšie úskalia štúdia slovenských dejín?
Jazyková výbava. Mal som šťastie, že som chodil na SVŠ, kde ešte za
hlbokého socializmu bola možnosť výberu na humanitne orientované štúdium.
Vďaka tomu som mal latinčinu a nemčinu, čo bolo veľkou výhodou Takéto
jazykové základy chýbajú ale dnešným študentom. Iba angličtina nestačí.
Medzi medievistami sa hovorí, že slovenské dejiny sa nedajú robiť bez
troch základných praslovanských jazykov: latinčiny, nemčiny a maďarčiny.
Práve na tomto záujem študentov stojí a padá. Väčšina z nich uteká do 20.
storočia, kde sú tlačené pramene po slovensky alebo po česky. Ja to aj
chápem, že študenti hľadajú cestu najmenšieho odporu, ale teším sa, že stále
sa nájde pár študentov, ktorí skúsia tú ťažšiu cestu a potrápia sa s latinskými či
nemeckými textami. Vznikajú tak celkom solídne diplomovky. Týmto študentom
sa však musíte venovať.
146