PUBLICISTICKÉ ROZHOVORY nič, pretože ich už nemôžeme pozorovať. Ale zahraniční etnológovia chodia do zahraničia, napríklad do Afriky alebo do Austrálie. Tam pozorujú kmene, ktoré žijú z hľadiska technológie na nižšej úrovni. Nikdy sa však presne nedozvieme ako to bolo, ale môžeme preberať tzv. etnografické modely. Išli aj vaše deti vo vašich stopách? Nie, nešli. Mám dvoch synov. Jeden je váš kolega, ktorý pracuje v TV OKO. Nedávno robil rozhovor s profesorom Kováčom, ktorý v súčasnosti vedie expedíciu v Guatemale. Skúmajú tam starých Mayov a pracujú tam aj niektorí naši absolventi. Druhý syn skončil hudobnú vedu a pracuje ako kultúrny manažér. Zháňa peniaze na rôzne projekty v bývalom V-klube, teraz je to nultý priestor A4. Je tam jedno združenie Atrakt Art, kde organizujú rôzne kultúrne podujatia, či už divadelné alebo hudobné. Všimla som si, že ste autorom množstva publikácií, vedeli by ste mi povedať koľko ste ich napísali? Tak to vám neviem povedať úplne presne, ale vyše sto to bude určite. Na ktorej z kníh ste pracovali najdlhšie? Najdlhšie mi trvalo napísať knižku pre deti, ktorá sa volala „Črepy a ľudia alebo všedná archeológia“. Na tej som pracoval asi 4 roky. Išlo o to, že redaktorka mala požiadavku, aby to bola kniha pre deti od 11 rokov. Najskôr som jej však priniesol text, na ktorý síce povedala, že je milý a pekný, ale viac menej pre dospelých. Takže som tam musel vymýšľať všelijaké príbehy, zaujímavosti. Nakoniec sa vydarila, teda aspoň podľa ohlasu. Týka sa čisto len archeológie a vysvetľuje, čo to vlastne archeológia je, a ako pracuje. V médiách sa Vaše meno v poslednom čase spájalo s kauzou sochy Svätopluka na hradnom nádvorí v Bratislave. Narazila som na článok, kde boli Vaše slová vytrhnuté z kontextu a vsadené do článku. Čo hovoríte na takéto negatívne komentáre ohľadom vášho postoja k soche? Je to taká nechutná záležitosť, pretože sa ukázalo, že väčšinu tých tzv. anonymných komentárov písal jeden človek. Bol to Drahoslav Machala, inak bol to môj kolega z ročníka, takže sa poznáme, ale bohužiaľ práve z jeho počítača išli tie tzv. anonymné komentáre. Hrubým spôsobom ohovoril všetkých členov komisie, ktorá bola vybraná. Spomínal tam neférové veci, napríklad o jednom historikovi, ktorého žena je maďarskej národnosti. Rozpitvával osobný život druhej kolegyne archeologičky, že má problémy so synom... Bol to pamflet, nie odborná diskusia. Viete, nikto nie je proti Svätoplukovi ako významnej osobe. Nech má sochu a nech ju má aj na hrade, ale nie tam, kde je. Ako tvrdia architekti, nie je to dobré miesto. Stačilo by, aby ho premiestnili aspoň do parku vedľa hradu. Taktiež tvrdenie, že Svätopluk bol kráľ starých Slovákov je hlúposť, pretože starí Slováci ešte vtedy neexistovali, keďže staré pramene ich 40
PUBLICISTICKÉ ROZHOVORY označujú ako Moravanov. Ale súčasný predseda NR SR neakceptoval rozhodnutie komisie a nechal to tak, ako to je... Okrem spomínaných negatívnych vyjadrení pána Machalu som sa dočítala, že aj Slovenský historický ústav Matice slovenskej označil komisiu ako „všeobecne známu ideologickú a militantne negativistickú“ ohľadom názorov na sochu Svätopluka". Veď označovať si môžu. To sú ich metódy, že oni len označujú, nalepujú prívlastkami. Ale to nie je odborná diskusia, keď niekoho označíme. Ak niekomu povieme, že je hlupák, tým sme ešte nič nevyriešili. Treba odborne diskutovať a nie niekoho označovať, že ty si taký alebo onaký. Foto: archív E. Krekoviča 41