Publicistické rozhovory - Filozofická fakulta UK - Univerzita ...

PUBLICISTICKÉ ROZHOVORY
francúzštinu. Vtedy som sa rozhodla pre francúzštinu. Nemčina mi totiž
kolidovala s hodinami angličtiny na Štátnej jazykovej škole. A ja som sa
rozhodla urobiť si štátnicu ešte počas strednej školy. To sa vtedy dalo iba na
výnimku, lebo Štátna jazyková škola bola určená vyslovene pre dospelých ľudí.
Aby tam mohol chodiť stredoškolák, musel mať výborný prospech.
Študovala som potom históriu a angličtinu na Filozofickej fakulte UK.
Uvedomujem si, že celý život žijem v určitej schizofrénii, lebo môj záujem sa
stále triešti medzi históriu a angličtinu. Diplomovku aj rigoróznu prácu som teda
robila z oblasti britských dejín, dokonca aj do doktorandskej dizertácie, napriek
tomu že sa týkala vyučovania angličtiny, som dostala aspoň kúsok histórie.
Dokázali ste sa v rámci štúdií dostať aj na pobyt vo Veľkej Británii?
Nie. V rámci vysokoškolského štúdia vôbec nie. No vzhľadom na to, že moja
stredná škola bola zaradená do programu UNESCO, poskytla nám jednu
špecialitu: po prvom a druhom ročníku sme sa povinne zúčastnili na letných
kurzoch angličtiny. Mali sme britských lektorov, ktorí, pokiaľ ma pamäť
naklame, pracovali na Katedre anglistiky a amerikanistiky na Karlovej univerzite
v Prahe. Jeden z nich potom učil aj tu na FiF UK. Vtedy, začiatkom
sedemdesiatych rokov, bolo veľmi zložité rozvíjať kultúrne kontakty. Konkrétne
dostať sa na študijný pobyt do Británie bolo v podstate nemožné.
Do Anglicka sa mi podarilo dostať súkromne v roku 1969. Naša
stredoškolská trieda stále niečo vymýšľala a niektoré nápady, mierne
povedané, boli naozaj zvláštne. Napríklad z času na čas sme si zobrali atlas
a niekomu sme dali ceruzku do ruky, aby so zatvorenými očami pichol na
nejaké miesto na mape Európy. Raz sa nám podarilo trafiť sa do Nórska do
mesta Bergen, a tak sme rozhodli napísať starostovi Bergenu. Predstavili sme
sa, že sme žiaci strednej školy v Uherskom Hradišti, učíme sa cudzie jazyky
a chceli by sme si dopisovať s mladými ľuďmi z jeho mesta. A už záležalo len
na dotyčnom človeku, či náš list postúpi ďalej a my získame zahraničných
kamarátov, alebo nie. Uvádzam Bergen ako príklad, lebo náš pokus vtedy
vyšiel. Písala som si potom dva alebo tri roky s jedným mladým mužom,
rodákom z Bergenu, ktorý na tamojšej univerzite študoval filozofiu. No a do
Anglicka som sa tiež dostala vďaka takémuto kontaktu. Písala som si
s dievčaťom zo Severného Walesu. Práve v lete 1969 prišla ku mne na
návštevu a o tri týždne neskôr som cestovala ja k nim.
Po tejto návšteve však nastala veľmi, veľmi dlhá pauza. Ďalšia cesta do
Británie, ako ja hovorím nadýchať sa anglického vzduchu, ma čakala až v roku
1995, keď som bola vďaka štipendiu z Britskej rady na letnom študijnom pobyte
na University of Kent v Canterbury.
Aké povinnosti prináša funkcia vedúcej Katedry jazykov?
Vedúcou katedry som sa stala v roku 1998. Čiže som taká rarita, lebo som vo
funkcii už veľmi dlho Povinnosti sú rôznorodé, no predovšetkým organizačného
charakteru. Z toho, že nemáme vlastných študentov, vyplýva, že sú trochu iné
ako na ostatných katedrách. Ale aj my musíme formovať a formulovať ciele,
ktoré chceme dosiahnuť v jazykovej výučbe, vedecko-výskumnej a publikačnej
75