Publicistické rozhovory - Filozofická fakulta UK - Univerzita ...

PUBLICISTICKÉ ROZHOVORY
funguje aj ako motivačný faktor. Vzdelanie si potom naozaj inak váži verejnosť
aj študent, ak to nie je zadarmo. Každopádne, niečo v oblasti financovania škôl
urobiť treba. To, čo sa urobiť dá, keď sú peniaze, bolo jasne vidieť asi dva roky
dozadu, keď UK získala v rámci európskych sociálnych fondov 2,65 milióna eur
na sprostredkúvanie najnovších vedomostí do vysokoškolskej praxe a praxe vo
všeobecnosti. V momente, keď mala univerzita prostriedky na to, aby pozvala
najšpičkovejších predstaviteľov svetovej vedy na stretnutia s podnikateľmi,
akademickou oblasťou, nikto z týchto zahraničných kolegov nepovedal, že
nepríde.
Naznačili ste, že nie ste proti spoplatneniu školstva. V takom prípade ale
vzniká častý argument, či sa tak brány vysokých škôl nezatvoria pred
študentmi, ktorí sú talentovaní, ale pochádzajú z rodiny, ktorá nie je
dostatočne sociálne zabezpečená. Neobávate sa, že by tak školy prišli
o dobrých študentov?
Je jasné, že ktokoľvek bude uvažovať o spoplatnení vysokoškolského štúdia,
musí zároveň uvažovať o mechanizmoch, ako zaručiť ústavou garantované
právo na vzdelanie každému, kto má o to záujem. Bez toho sa to urobiť nedá,
to by bola absolútna nespravodlivosť.
Vráťme sa na záver k Vašej pedagogickej činnosti. Už dlhé roky
prednášate na vysokej škole, pričom vo vašom profile sa jasne riskuje
dôraz na ruskú klasickú literatúru. Ako u Vás vznikla táto náklonnosť
k ruštine ako jazyku a prečo ste sa zamerali práve na ruských literárnych
klasikov?
Ja som začal študovať na tejto fakulte v septembri 1968. Keď nás naši vtedajší
učitelia nakatedre ruského jazyka a literatúry vítali po udalostiach augusta ´68,
povedali čosi podobné ako o niekoľko rokov neskôr Karel Kryl. Keď zistil, že sa
v Bruseli na letisku dohovorí po rusky, tak pochopil, že ruština nie je Brežnev,
ale jeden veľký svetový jazyk s veľkou svetovou kultúrou. A to, že sa môžem od
roku 1973 venovať tej ruskej literatúre, špeciálne literatúre 19. storočia, kde sa
celá tá ruská klasika koncentruje – Puškin, Lermontov, Gogoľ, Dostojevskij,
Čechov, Tolstoj, Turgenev – to sú bez preháňania klenoty svetovej kultúry
a literatúry, potom samozrejme je to, čo človek robí aj ako profesiu aj ako
koníček.
Napriek tomu, že je výber široký máte aj nejakú konkrétnu knihu, ku ktorej
máte osobitný vzťah?
O knihách by som nehovoril, skôr o období a autorovi. To, na čo sa osobitne
špecializujem, je ruská literatúra z obdobia romantizmu a predovšetkým poézia.
Tam samozrejme hviezdi ako absolútna jednotka Lermontov so svojou lyrikou.
Takže to je to najsrdcovejšie, hoci samozrejme aj tie ostatné veci sú nesmierne
zaujímavé a podnetné.
Foto: autor
19