Publicistické rozhovory - Filozofická fakulta UK - Univerzita ...

PUBLICISTICKÉ ROZHOVORY
MICHAELA BEŇOVÁ – Jaroslav Šušol: Dekan musí riešiť
aj výmenu okien
O post dekana Filozofickej fakulty Univerzity Komenského sa prof. PhDr.
Jaroslav Šušol, PhD. uchádzal, aby prispel k efektívnemu fungovaniu
fakulty. Priznáva však, že v novej funkcii nejde len o vedu, ale najmä
o denné starosti od administratívy po stavebné práce na fakulte.
Narodil sa v Bojniciach, ale vyrastal v obci Koš,
z ktorej dnes existuje len polovica. Začiatkom 80tych
rokov tam objavili zásoby uhlia a polovica
obyvateľov sa musela vysťahovať, väčšina z nich
do panelových domov v neďalekej dedine.
V Košiciach chodil na základnú školu a strednú
školu navštevoval v Prievidzi. „Nie som Bojničan,
som Hornonitrančan“, tvrdí o sebe dekan FiF UK.
Štúdium knihovedy a vedeckých informácií sa
ľuďom väčšinou javí ako doména žien, čo vás
ako muža viedlo k tomu aby ste začali
študovať tento odbor?
Názov odboru sám o sebe hovorí, že to štúdium má dve zložky. Nie je to iba
knihovníctvo, ale aj vedecké informácie, ktoré do značnej miery súvisia
s technickou či technologickou stránkou informačnej činnosti. Takže by som
netvrdil, že je to typicky ženská doména. Knihovníctvo je možno prevažne
ženské, ale informačná veda ponúka zaujímavé perspektívy aj pre mužskú časť
populácie. Vždy som mal vzťah ku komunikácii, k informáciám a bolo to
ovplyvnené aj tým, že sa v tom čase tento odbor študoval v dvojkombinácii.
Keďže ma vždy bavili jazyky, špeciálne angličtina, tak som si toto štúdium
vybral aj kvôli tomu.
V rokoch 1988-90 ste boli výskumným pracovníkom. V čom spočíval tento
výskum a čo bolo náplňou vašej práce?
V roku 1986 som skončil školu a na rok som išiel na vojnu. Potom som sa vrátil
a začal som študovať na vyššom stupni. Vtedy sa to volalo interná ašpirantúra,
teraz sa to volá PhD. Tam som bol asi rok , a potom som dostal vedeckovýskumné
miesto. Výskum spočíval v tom, že v 80-tych rokoch sa pod gesciou
Matice slovenskej, ktorá vtedy plnila aj funkciu národnej knižnice, riešil projekt,
ktorý súvisel so snahou o vytvorenie kooperatívneho systému, ktorý by mal
združovať celoslovensky významné vedecké knižnice a informačné pracoviská.
Mal názov Integrovaný knižnično-informačný systém na báze elektronizácie.
Doteraz si ten názov pamätám, pretože to bola prvá významná vec, na ktorej
som sa podieľal. Vytvárali sme centrálny katalóg, kde by boli informácie
o všetkých fondoch zo všetkých knižníc na Slovensku. Dodnes k tomu
smerujeme. Zatiaľ len smerujeme, aj keď už sú tu prvé lastovičky.
7