Publicistické rozhovory - Filozofická fakulta UK - Univerzita ...

PUBLICISTICKÉ ROZHOVORY
KATARÍNA HABÁNOVÁ – Miroslav Marcelli: Filozof nie je starec
so šedivou bradou
Prof. PhDr. Miroslav Marcelli, PhD., stál pri vzniku novodobej katedry
filozofie a dejín filozofie pred viac než dvadsiatimi rokmi. Stal sa jej prvým
vedúcim a dnes je na jej čele opäť.
Mal možnosť spoznať pomery na
svetoznámych zahraničných univerzitách
z pohľadu študenta i prednášajúceho.
Množstvo skúseností, ktoré vo svete
nadobudol, odovzdáva študentom na
Slovensku. Sám sa nerád vidí v riadiacej
funkcii, oveľa radšej stojí za katedrou
v posluchárni.
Katedra filozofie má bohatú tradíciu,
v pravom slova zmysle dáva meno
celej fakulte. Vplýva táto skutočnosť na jej súčasný stav?
Katedra má skutočne bohatú tradíciu, ktorá do istej miery pokračuje aj
v súčasnosti. Vždy sa u nás kládol dôraz na prácu s filozofickým textom a na
schopnosť interpretovať ho. Nie je náhoda, že viacerí moji predchodcovia, ale aj
kolegovia, boli a stále sú aktívni ako prekladatelia či vedeckí redaktori. Podieľali
sa na mnohých vydavateľských projektoch. V mojej pracovni je pozoruhodné
dielo, desaťzväzková Antológia z diel filozofov, ktoré vznikalo v šesťdesiatych
a sedemdesiatych rokoch. Zásluhu na ňom majú viacerí naši učitelia. Na projekt
nadviazala edícia Filozofické odkazy, ku ktorej prispela už aj moja generácia.
Výsledky tejto práce, ktoré prenikli do vedeckých publikácií aj do
pedagogického pôsobenia, umožnili katedre prejsť turbulenciami času. Keď
niekto preloží či vytvorí vedecké dielo alebo sa zaslúži o jeho vydanie, je to
hodnota, ktorá pretrváva.
Jednou z najväčších turbulencií bol pravdepodobne rok 1989 a revolučná
premena z Katedry marxisticko-leninskej filozofie do novej podoby. Čo sa
vtedy dialo?
V tom roku nebolo veľa vedeckých pracovísk, ktoré nemuseli začínať od
začiatku. My sme tú výhodu mali, vo viacerých predmetoch sme mohli
nadviazať na výsledky predchádzajúcej práce. Odohrali sa však aj radikálne
zmeny. Po osemdesiatom deviatom sme začali rozširovať kontakty
a spolupracovať so zahraničím. Keď ku nám prišli prví kolegovia z Rakúska
alebo Nemecka, boli prekvapení solídnosťou našej výučby. Asi mali predstavu,
že sa u nás neučí nič iné ako dogmatizovaná verzia marxizmu.
Samozrejme, boli aj oblasti, v ktorých sme mali medzery - napríklad
stredoveká filozofia. Niektorí zahraniční kolegovia a neskôr aj priatelia nám ich
pomohli vyplniť. Rád by som spomenul predovšetkým Erwina Waldschütza
60