Publicistické rozhovory - Filozofická fakulta UK - Univerzita ...

PUBLICISTICKÉ ROZHOVORY
uvedomila, že ešte menej spracovaný a menej známy je výskum rodiny
a príbuzenstva. V rámci témy rodiny ma zvlášť zaujímala otázka statusov a rol
ženy v rodinnej a príbuzenskej skupine.
To je široký zámer? Neuvažovali ste, že sa budete špecializovať?
Vtedy mi moja školiteľka, spomínaná docentka Horváthová, povedala: „Ja mám
problém, ako Vás usadiť, aby ste mi neskákali z témy do témy.“ Mala pravdu,
lebo ma naozaj zaujímalo veľa vecí. Zaujímala som sa hlbšie aj o problematiku
mimoeurópskych kultúr. Pri jednej príležitosti v polovici deväťdesiatych rokov
som sa dostala aj ako štipendistka Fulbrightovej nadácie do USA, kde som sa
venovala výskumu problematiky pôvodných obyvateľov severozápadného
pobrežia Severnej Ameriky.
Boli ste v Amerike sama?
Mala som už rodinu a sama by som nešla. Neodišla by som s predstavou, že
som tu nechala manžela s dvomi dcérkami. To by ma takýto výskum vôbec
netešil. Oveľa viac som sa tešila tej možnosti, že sme tam mohli byť všetci.
Každý sme svojim spôsobom reflektovali tento náš rok v Olympii v štáte
Washington.
Stali ste sa profesorkou. Čo všetko ste pre to museli urobiť?
Všetko, čo bolo predpísané. Myslím si, že profesúru človek nedostáva za jednu
vec, ale za mnohé aktivity na vedeckom aj pedagogickom poli. Robila som
výskumy vo viacerých oblastiach, napísala som publikácie, ktoré slúžia ako
vysokoškolské učebnice a publikácie, ktoré sú monografického charakteru.
Popri publikáciách z problematiky maďarsko-slovenského etnického rozhrania,
popri problematike výskumu rodiny či severozápadných indiánov som sa
venovala aj skúmaniu biografickou metódou, zvlášť na príklade životopisných
rozprávaní žien. Vyškolila som študentov bakalárov, diplomantov, doktorandov.
Každý druh školenia a školiteľstva je istým spôsobom obohacujúci. Dostala som
sa prednášať do sveta. Toto všetko bola súčasť rastu smerujúceho k profesúre.
Aké máte ako vedúca katedry priority?
Pripravujeme publikáciu k deväťdesiatemu výročiu výučby odboru národopis,
resp. etnológia, ktorý sa vyučuje na tejto univerzite od roku 1921, takže bol
dôvod a príležitosť sumarizovať veci, ktoré boli dosiahnuté, vyhodnotiť
smerovania, ako odbor fungoval v uplynulých rokoch a stanoviť si nejaké
krátkodobé a dlhodobé ciele.
Katedra sa dlhý čas venovala a neprestáva sa venovať problematike
etnických minorít a spoločnosť okolo nás prináša novú diferenciáciu a nové
požiadavky. V rôznych súvislostiach sa potrebujeme etablovať v nejakom
svojom samostatnom profile. Jedným z nich neprestane byť etnická
problematika a problematika migrácií, ktorá sa bezprostredne dotýka našej
58