Publicistické rozhovory - Filozofická fakulta UK - Univerzita ...

PUBLICISTICKÉ ROZHOVORY
súčasnosti. Toto je jedna veľká téma aj do budúcnosti, ktorá bude na tejto
katedre vyučovaná aj výskumne spracúvaná.
Po deväťdesiatom roku sa celkom zaujímavo začalo rozvíjať
konkurenčné prostredie. My sme najstaršia katedra s dlhodobo budovanou
tradíciou, čo si s nemalou dávkou sebaúcty pripomíname. No nie sme na scéne
sami a takým celkom rozumným spôsobom je vyhradiť si svoje priestory. Naša
katedra by mala držať základ etnologického štúdia a v rámci kultúrnej
antropológie nás budú aj do budúcnosti zaujímať historicko-antropologické
a v neposlednom rade aj migračné štúdiá. Takto som to povedala veľmi
všeobecne a veľmi zjednodušene, ale v zásade hľadáme svoj priestor v čase
vyjasňovania budúcich smerovaní.
Mali ste v uplynulom školskom roku veľa záujemcov o štúdium?
Čo je v rámci fakulty veľa? My nepatríme k odborom, kde by tento hrniec kypel.
Robíme, čo môžeme. Ľudia však málo vedia o našom odbore. Myslím si, že
musíme dať o sebe vedieť. Máme na to niekoľko možností. Jednak poskytovať
žurnalistom rozhovory, a však tí nás navštevujú najmä počas kalendárnych
výročných obyčajov. U nás teda zvonia telefóny a podávajú sa kľučky pred
Vianocami, Valentínom a Veľkou nocou. Pre nás je dôležité zjaviť sa
v spoločenskom diškurze.
Druhá vec je, že nakoľko nás tento diškurz aj žiada o výpoveď. Lepšie si
počínajú v tomto smere naši kolegovia v akademických kruhoch z Ústavu
etnológie, kde sú na to aj špecializovaní, aby sa venovali predovšetkým
výskumu. My sa pohybujeme medzi pedagogickou prácou, ktorá je nesmierne
krásna, obohacujúca, ale aj nesmierne vyčerpávajúca, a medzi vedeckou
produkciou, ktorú tiež nechceme zanedbávať.
Druhá vec, ktorú môžeme robiť, je propagovať sa a to robíme podľa možností.
Boli sme medzi prvými, ktorí „otvárali dvere“. Robili sme Deň otvorených dverí
vtedy, keď ešte naša Filozofická fakulta túto politiku nemala osvojenú. Neboli to
veľké davy ľudí, ktorí k nám chodili v tom čase. Vtedy ma jeden nebohý kolega
docent Mlynka ubezpečoval: „Neboj sa, my ešte tu na tomto schodisku budeme
stáť a usmerňovať davy, ktoré budú chcieť ísť k nám.“
Tak som si v januári tohto roku na neho spomenula, lebo to bolo presne
tak. Stála som tam a usmerňovala ľudí, ktorí išli k nám. Máme propagáciu
urobenú aj pre odbor etnológia, aj pre odbor muzeológia a myslím si, že
z veľkej časti je výsledkom „zviditeľnenia sa“, že sa nám hlási na etnológiu asi
90 ľudí, z čoho približne polovica má záujem o etnológiu ako prvú voľbu a vyše
40 záujemcov o muzeológiu. Je to viac, ako môžeme prijať, čo je výborné.
Aspoň si môžeme vyberať. Na druhej strane treba povedať, že sme často
druhou voľbou po politológii, histórii a sociológii, ale nevadí. Keď už potom tých
študentov sem dostaneme, tak dosť veľkú časť z nich naštepíme nadšením,
ktoré v sebe nosíme už z čias nášho štúdia.
Foto: archív M. Botíkovej
59