Publicistické rozhovory - Filozofická fakulta UK - Univerzita ...

PUBLICISTICKÉ ROZHOVORY
DVORÍNOVÁ XÉNIA – Štefan Oriško: Starostlivosť o pamiatky je
u nás ťažkým remeslom
PhDr. Štefan Oriško, CSc. je od roku 2008 vedúcim katedry dejín
výtvarného umenia, ktorá patrí k najstarším na Filozofickej fakulte UK.
Kedy a za akých okolností vznikla
katedra dejín výtvarného umenia?
Vznikla ako jedna z prvých na tejto
fakulte, ak sa nemýlim, bolo to v roku
1923. Zakladala sa spočiatku ako
seminár dejín umenia. Vznikla
z praktických dôvodov. Z potreby
venovať sa nejakým spôsobom
samému umeniu, a to najmä v staršom
období pri budovaní nového štátu.
Nebolo to zo žiadnych luxusných dôvodov. Katedra, ako každá iná, je
previazaná s praktickými dôvodmi, napríklad s pamiatkovou starostlivosťou, ale
i s múzejníctvom. Hlavnou funkciou na filozofickej fakulte bolo odjakživa
vychovať odborníkov práve pre tieto sféry umenia.
Spomeniete si na významné míľniky katedry?
Táto katedra má rôzne pohnuté osudy. Pôsobili tu významní českí odborníci,
takže aj tento odbor vlastne zakladali Česi. Rôznym spôsobom k nám
dochádzal a učili u nás. Odjakživa sme cítili pomoc Čechov, ktorí sa nám vždy
snažili pomôcť, aby vôbec náš odbor vznikol. Jeden z míľnikov bolo teda zaryté
pôsobenie Českých pedagógov, ktorých postupne začali nahrádzať ich prví
absolventi z tunajšieho prostredia. Po druhej svetovej vojne už nastupujú ich
prví absolventi, slovenskí kunsthistorici, korí pochádzajú odtiaľto. Samozrejme,
druhým významným míľnikom, ako aj všade inde je rok 1968 a jeho dôsledky.
Dovtedy totiž existovali len rôzne semináre. Po vojne to bolo ešte
komplikovanejšie. Vtedy zanikla katedra a bola pričlenená k umeniu
s hudobnom vedou. Prešla si niekoľkými názvami, jedným z nich bol aj Katedra
vied o umení.
V 60-tych rokoch sa začal záujem o súčasné umenie stupňovať. Práve
vtedy na našej katedre pôsobili kritici a historici umenia, ktorí sa zaoberali
aktuálnou výtvarnou tvorbou. Potom však museli začiatkom normalizácie mnohí
z nich z katedry odísť. Po mnohých zmenách sa katedra ocitla v područí
s marxistickou estetikou a musela sa podriadiť ideologickým tlakom, čo
spôsobilo ďalší prepad pre katedru. Po roku 1989 sa títo vyhodení pedagógovia
zo 60-tych rokov opäť aspoň nachvíľu vrátili. Aj keď nemali príliš veľa času na
zabývanie sa na katedre, boli pre ňu veľkým prínosom, pretože katedra sa opäť
začala zaujímať o aktuálnu výtvarnú tvorbu a súčasné umenie. Od roku 1989,
tak ako naposledy v 60-tych rokov, existuje katedra ako samostatná inštitúcia,
49