Publicistické rozhovory - Filozofická fakulta UK - Univerzita ...

PUBLICISTICKÉ ROZHOVORY
absolventom. Svedčí o tom fakt, že mnoho nových študentov prichádza na
odporúčanie tých, čo u nás štúdium absolvovali.
Takže tieto dva odbory majú k sebe najbližšie, aj napriek tomu, že sa
rozdiely medzi nimi časom prehlbovali?
Ani by som nepovedal, že sa rozdiely prehlbovali, skôr sa začali viacej
prejavovať. Dnes už nehovoríme len o celoživotnom vzdelávaní, ale aj
o celoživotnom učení sa. No a aj z tohto pohľadu je vzťah medzi pedagogikou
a andragogikou veľmi blízky. Nielen vďaka tomu, že andragogika vyšla
z pedagogiky. V rámci edukačného kontinua môžeme hovoriť o tom, že
pedagogika sa zaoberá obdobím detstva a dospievania a presne na jej
výsledky nadväzuje andragogika. Na tú zase nadväzuje geragogika – ako tretí
subsystém v rámci edukačných vied.
V minulosti sa predpokladalo, že sa metódy výchovy detí môžu aplikovať
aj pri vzdelávaní dospelých. Ako sa prišlo na tento omyl?
Prví učitelia skutočne aplikovali a často mechanicky opakovali spôsoby
a metódy pri vzdelávaní dospelých tak, ako sa to robilo v práci s deťmi.
Andragogika vznikla aj vďaka tomu, že sa začali teoreticky skúmať
a identifikovať rozdiely medzi dieťaťom a dospelým. Zistilo sa, že osobnosť
dospelého človeka je z hľadiska vzdelávania celkom iná ako osobnosť dieťaťa,
a že si logicky vyžaduje aj rozdielny prístup. Napriek tomu, že na svete existuje
viacero navzájom odlišujúcich sa koncepcií andragogiky, prakticky všetky
vychádzajú práve z tohto východiska. Dospelý človek je iný, učí sa iným
spôsobom, a hlavne motivácia jeho vzdelávania sa je iná ako u detí. Aj to
hovorí o opodstatnení andragogiky, ktorá sa zaoberá aj takýmito osobitosťami
vzdelávania človeka.
Prečo je podľa vás dôležité venovať sa vzdelávaniu dospelých?
Je to životná nevyhnutnosť. V roku 1994 sa uskutočnila konferencia
o celoživotnom učení sa, kde odborníci konštatovali, že sa učenie a vzdelávanie
stávajú životnou potrebou a životným štýlom. Prví teoretici poukázali na to, že
iba školský systém nedokáže poskytnúť všetko vzdelanie, ktoré bude človek
v budúcnosti potrebovať. Dynamika vývoja poznania je taká úžasná, že
objektívna konzervatívnosť škôl na ňu nestačí reagovať a reflektovať tento
vývoj. Spomínaní teoretici pozmenili známe „škola nás učí pre život“ na menej
známe - ale podľa mňa pravdivejšie – „škola nás pripravuje pre ďalšie
vzdelávanie“. To je ten pravý rozmer. V dobrom slova zmysle sme z hľadiska
celoživotných potrieb či už v práci, v osobnom, v spoločenskom živote odsúdení
sa neustále vzdelávať. Dospelý človek je aj prirodzene zvedavý, nielen deti
chcú poznať nové veci. Učíme sa aj to, čo nepotrebujeme priamo pre našu
situáciu, ale jednoducho o to máme záujem.
33