Publicistické rozhovory - Filozofická fakulta UK - Univerzita ...

PUBLICISTICKÉ ROZHOVORY
Okrem pedagogickej činnosti prispievate aj do viacerých vedeckých
časopisov a zároveň pôsobíte ako tajomník Slovenskej jednoty klasických
filológov pri SAV. Čo vás viac baví, teoretická časť vašej práce, či práca
so študentmi?
Ak by som mal povedať, čo ma najmenej baví, tak je to úradovanie. Vypĺňanie
formulárov, dotazníkov, to ma vyčerpáva. Najviac radosti mám z vyučovania.
Po rokoch príprava nie je taká namáhavá ako v prvých rokoch asistentúry.
Teraz mám viac času na prácu bádateľskú a vedeckú, ale je to vyvážené. Keby
nebolo byrokracie, zháňania peňazí, pokladal by som život za oveľa krajší.
Ktorá z vašich preložených kníh vám najviac prirástla k srdcu?
Zúčastnil som sa napríklad na ekumenickom preklade Biblie. Môj najlepší
preklad je však Ciceronov spis O rečníkovi. Aj keď nie je odmenený nijakou
cenou. Hollého cenu získal preklad Ammiana Marcellina, ale Cicero sa mi
podaril lepšie. Marcellinus je veľmi obsiahle dielo, vyčerpalo ma aj fyzicky.
Druhý vydarený preklad sú Plutarchove životopisy. Prekladali sme to dvaja.
Jednu časť profesor Kuklica, môj predchodca v tejto pracovni, druhú časť som
preložil ja. Škoda, že knihy sú drahé a ovplyvniť to nie je v našich silách.
Plutarchos však stojí za pozornosť, je to kultúrny čin. Je to dielo, ktoré má
významné postavenie v dejinách svetovej literatúry. Aj Shakespeare sa ním
inšpiroval.
Okrem filológie máte aj ďalšiu veľkú lásku, gréckokatolícky chrámový
zbor Chrysostomos. Ako ste sa dostali k tejto záľube?
Je to skutočne moja životná láska. Dostal som sa k tomu úplne prirodzeným
spôsobom. Život mojej rodiny sa vždy uberal v náboženskom duchu. Keď sme
boli vyvezení v Čechách, bol som miništrantom. Učil som sa hrať na husliach
a spieval v kostole, sólové skladby od Dvořáka, koledy. Práve tam som k tomu
získal vzťah. Keď som prišiel do Bratislavy a usadil sa, nebolo tu celkom
ideálne postarané o túto službu vo farnosti. Keď odišli bohoslovci do Prešova,
nebolo nikoho, kto by viedol spev v kostole. Táto funkcia mi pripadla z iniciatívy
terajšieho prešovského arcibiskupa. Pozval ma a povedal: „Budeš spievať.“ Tak
som sa stal kantorom. Mám na starosti spevácku stránku liturgie, všetko vlastne
závisí od môjho hlasu a od sluchu mojich poslucháčov. Náš zbor Chrysostomos
patrí medzi najlepšie telesá vo svojej kategórii. Získal aj ocenenie biskupskej
konferencie za umeleckú činnosť. Viackrát sme boli v Ríme, výborne sa nám
spievalo v Prahe, Budapešti, Krakove... Nie vždy sa nám všetko vydarí, predsa
len, sme amatéri, v zbore nemáme žiadnych profesionálov. Profesionáli totiž
pristupujú k týmto veciam inak, možno kvalitnejšie, ale my skôr dbáme na to,
aby spievali členovia farskej obce. Zbor Chrysostomos si môžete vypočuť
v chrámu pri cintoríne na ulici 29. augusta.
88