Publicistické rozhovory - Filozofická fakulta UK - Univerzita ...

PUBLICISTICKÉ ROZHOVORY
samoplatcov. Ale väčšinu účastníkov letnej školy tvoria štipendisti ministerstva
školstva.
A akí ľudia majú o vzdelávanie prostredníctvom SAS najväčší záujem? Ide
teda prevažne o lektorov alebo študentov?
Študenti, ktorí študujú slovakistiku v zahraničí, sú preferovaní na získanie
štipendia. Takže predovšetkým sú to mladí ľudia od 20 do 30 rokov, ktorí
prichádzajú na letnú školu. A potom, samozrejme, sú tu aj iní uchádzači, ktorí
už pracujú v rôznych pozíciách a potrebujú slovenčinu pre svoju prácu. Buď
sami vyučujú a vzdelávajú našich študentov, alebo pracujú v oblasti kultúry,
diplomacie či hospodárstva. Na SAS však nezriedka prichádzajú aj krajania
alebo ich potomkovia, ktorí majú slovenské korene. Osobitnú skupinu
predstavujú frekventanti, ktorí majú slovenských partnerov, alebo ich záujem
o Slovensko prebudili slovenskí kamaráti.
A z ktorých častí sveta je najviac záujemcov?
Väčšinou sú to frekventanti z európskych krajín. Predovšetkým zo slovanských
krajín – Poliaci, Slovinci, Srbi, Chorváti, Bulhari, Ukrajinci, Rusi a Bielorusi. Ale
pravidelne máme záujemcov aj z Rakúska, Maďarska či Fínska, no
v poslednom čase najpočetnejšie skupiny tvoria účastníci z Francúzska
a Nemecka. SAS sem-tam spestria aj frekventanti z takých exotických krajín,
ako je napríklad Egypt, India či Nepál. Máme tiež frekventantov z Kanady
a z Ameriky a samozrejme z ázijských krajín, najmä z Japonska, Číny, Thajska
či Izraela.
Vaše kurzy navštívilo už vyše šesťtisíc cudzincov z rôznych krajín.
Predpokladám, že niektoré národnosti majú so slovenčinou väčšie
problémy ako iní. Viete mi povedať, ktorí študenti sú „šikovnejší“ a pri
ktorých treba väčšiu trpezlivosť a prečo?
Trochu som to už naznačila, že príbuzné jazyky majú určite výhodu. Študenti si
veľmi rýchlo osvoja zásady komunikácie a porozumenie prejavu prebieha oveľa
rýchlejšie. Ale zase tá podobnosť medzi jazykmi môže zvádzať študenta ku
chybám. Myslí si, že v slovenčine je niečo rovnaké ako v jeho materinskom
jazyku, ale ide len o podobnosť príslušných javov. Potom práve precíznosť
v gramatickej stavbe alebo v používaní istých tvarov môže byť problematická.
A čo sa týka iných národností, registrujeme rôzne zóny, napríklad
germanofónnu, anglofónnu či romanofónnu zónu podľa toho, či sa adepti učia
na báze nemčiny, angličtiny alebo románskych jazykov, teda francúzštiny,
španielčiny, taliančiny a pod. Osobitnú skupinu tvoria tí študenti, čo sa už učili
iný slovanský jazyk. Tam je predpoklad, že si rýchlejšie osvoja lexiku, môžu
porovnávať, ale zase u nich je aj možnosť výskytu dvojakej interferencie, teda
vzájomného ovplyvňovania sa jazykov na rôznych rovinách, chybným
prenášaním prvkov z východiskového jazyka do cieľového jazyka, čo sa
prejavuje v nesprávnom osvojení jednotlivých javov.
167