Publicistické rozhovory - Filozofická fakulta UK - Univerzita ...

PUBLICISTICKÉ ROZHOVORY
kórejských investorov a kórejskej komunity na Slovensku som presvedčený, že
tento odbor má na Slovensku perspektívu nielen na akademickej pôde, ale aj
pokiaľ ide o uplatnenie budúcich absolventov. Pokiaľ viem, v súčasnosti na
Slovensku nie je takmer nikto, kto vie tlmočiť alebo prekladať do a z kórejčiny.
Vzhľadom na to, že tento odbor nemá na Slovensku nijakú tradíciu, čo okrem
iného znamená, že v knižniciach sa nenachádzajú takmer nijaké koreanistické
fondy, budujeme ho naozaj od základov, čo si vyžaduje veľa času, energie a aj
vždy chýbajúcich peňazí. Výučbu možno zabezpečiť len v spolupráci
s pedagógmi zo zahraničia (konkrétne z Rakúska, Nemecka a Čiech), ktorí nám
umožnia odštartovať túto novú etapu katedry.
Ako hodnotíte zázemie katedry a jej technické vybavenie?
Neviem, či má zmysel vyplákavať tu nad tým, že by sme potrebovali viac peňazí
na prístroje (teda najmä nové počítače alebo netbooky, prípadne kopírovacie
zariadenia, dataprojektory) a na nákup akademickej literatúry v ázijských
i západných jazykoch. Vďaka podpore Ministerstva školstva Čínskej ľudovej
republiky, Japan Foundation, Chiang Ching-kuo Foundation for International
Scholarly Exchange a v neposlednom rade aj Korea Foundation sa nám zatiaľ
aspoň čiastočne darí získavať finančné prostriedky na nákup literatúry, vďaka
čomu dnes katedra disponuje na slovenské pomery veľmi slušne vybavenú
knižnicou. Výskumné granty nám umožňujú aspoň čiastočne obnovovať aj
technické vybavenie.
Ako prebieha vedecký výskum?
Vedecký výskum je v prípade našich odborov veľmi individuálnou záležitosťou,
ktorá vychádza zo skúmaného problému. Vzhľadom na to, že pedagógovia
katedry musia pedagogicky pokryť pomerne širokú škálu oblastí sinologického,
resp. japonologického výskumu (jazyk, literatúra, náboženstvo, filozofia, dejiny),
nie je celkom jednoduché nájsť témy, ktoré by umožňovali kolektívne projekty,
v ktorých by figurovali všetci členovia katedry či aspoň väčšina z nich. Už ani
nehovoriac o tom, aké ťažké a takmer nereálne je získanie finančných
prostriedkov na taký „exotický“ výskum z domácich zdrojov (VEGA, APVV).
Ja sa venujem výskumu čínsko-tibetských vzťahov, o pár týždňov mi vo
vydavateľstve Univerzity Komenského vyjde kniha venovaná obdobiu 14. a 15.
storočia. V minulosti som vydal monografiu podrobne analyzujúcu náboženskú
politiku voči tibetskému buddhizmu v Číne, kde sa venujem aj v súčasnosti
mediálne čoraz atraktívnejšej otázke výberu budúceho dalajlamu. Publikovaniu
kníh a štúdií venovaných tejto problematike predchádzal opakovaný terénny
výskum v Tibete, resp. zbieranie primárnych i sekundárnych prameňoch
v archívoch a knižniciach nielen v Číne, ale aj v západnej Európe. Nebyť toho,
že som niekoľkokrát získal grant taiwanskej nadácie Chiang Ching-kuo
Foundation for International Scholarly Exchange, nemohol by som tieto
výskumné projekty realizovať.
Podmienky na vedeckú prácu sú aj pre nás zo spoločenských vied, ktorí
zdanlivo potrebujeme len ceruzku, knihu a počítač, veľmi ťažké a v zásade
demotivujúce. Nie je to, pravdaže, špecifikum Filozofickej fakulty, problém je
85