Publicistické rozhovory - Filozofická fakulta UK - Univerzita ...

PUBLICISTICKÉ ROZHOVORY
Výchova novinárov sa na Slovensku realizuje na viacerých vysokých
školách. Podporuje to kvalitu vzdelávania či skôr naopak?
V tomto smere som skeptická. Mám na to viacero dôvodov. Domnievam sa, že
slovenský mediálny trh je príliš malý na to, aby doň školy každoročne vychrlili
doslova stovky absolventov. Úroveň ich pripravenosti nechcem hodnotiť.
Prihováram sa za silnú masmediálnu alebo žurnalistickú fakultu na Univerzite
Komenského, kde by sa spojili sily najlepších odborníkov. Myslím, že by to
prinieslo veľa osohu. Neprikláňam sa k zámeru, aby v každom okresnom meste
sídlila vysoká škola alebo univerzita. Na Slovensku na to nemáme dostatok
vysoko kvalifikovaných pedagógov. Mnohé regionálne vzdelávacie inštitúcie sú
tak odkázané buď na takzvaných „lietajúcich profesorov“, alebo urýchľujú
produkciu svojich docentov a profesorov. Veď len fakúlt či katedier
s masmediálnym alebo žurnalistickým zameraním máme v našej maličkej
krajinke desať, z toho v Bratislave tri. Potrebujeme ich naozaj toľko?
Ako hodnotíte našich súčasných novinárov? Chýba aj vám zdravá stredná
generácia?
Generačná priepasť je tragédia slovenskej žurnalistiky. Spôsobil ju rok 1989, po
ktorom musel z redakcií odísť vysoký počet zdiskreditovaných novinárov.
Odvtedy však prešlo 20 rokov a stredná generácia stále chýba. Je to
spôsobené určite aj náročnosťou novinárskeho povolania a stresom, v ktorom
žurnalisti pôsobia. Pravda je však taká, že začínajúci novinári majú tendenciu
inklinovať k praktikom a radi prijímajú ich názory. Kde ich nájsť, keď
v redakciách pôsobia hlavne mladí ľudia? Nechcem rozoberať príčiny, prečo
práve mládež vydavatelia a vysielatelia radi zamestnávajú. Od koho však
čerpať skúsenosti? Vytvorili sa nám na Slovensku dva tábory: niekoľko
novinárskych osobností verzus väčšinová skupina žurnalistov, nad
(ne)profesionalitou ktorých sa treba zamyslieť. Vo svete existujú žurnalistické
autority, mali by sme si ich vypestovať aj u nás. Majú do toho čo povedať aj
čitatelia, poslucháči, diváci.
Aj slovenské mienkotvorné denníky v posledných rokoch podľahli trendu
bulvarizácie. Je to reakcia na požiadavky trhu?
Kacírsky si to nemyslím. Médiá nikto nenúti, aby ponúkali bulvárny obsah, skôr
si ho vyberajú ako určitú cestu. Často v mene magickej predajnosti či
sledovanosti. Poznáte tú čarovnú formulku – poskytujeme len to, čo čitatelia,
poslucháči a diváci chcú. Ale chcú to naozaj? Máme však aj verejnoprávne
médiá a vychádzajú u nás aj periodiká, ktoré sa označujú za mienkotvorné. Tie
sa predsa nemôžu riadiť výstupmi z peoplemetrov. Médiám verejnej služby zo
zákona vyplývajú isté úlohy a povinnosti, vrátane vzdelávacej, kde nemôže byť
výpovednou hodnotou sledovanosť. Poslaním tých druhých je vytvárať mienku,
nie šíriť brak. Samotná bulvarizácia žiaľ úzko súvisí s neprofesionalitou.
Neúplné či nesprávne informácie, polopravdy, tvrdenia vytrhnuté z kontextu sú
u nás všednou praxou. Nesúvisia s infotainmentom, ale práve
s neprofesionalitou.
161