Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 • 2004 • ÈÍSLO 1MÁRIA KOŠKOVÁ *Denominálne stavové rezultatíva v bulharèine a slovenèine(so zrete¾om na ich lexikografické spracovanie) 1KOŠKOVÁ, M.: Denominal State Resultative Verbs in the Bulgarian and Slovak Languages (With special referenceto their lexicographical treatment). Slavica Slovaca, 39, No. 1, pp. 16-25. (Bratislava)In her paper, the author confronts the Bulgarian and Slovak subsystems of deadjectival and desubstantival verbswhich, denoting a general change in state or quality of substance, establish a paradigm of verbal forms endowed withdifferent intention of verbal action. By virtue of various word-formative processes corresponding to the same onomaziologiccategory, the author defines a model word-formational type which may serve as a basis for lexicographicaltreatment of the problematics. The pragmatic aspect is also very important for her.Linguistics. Comparative Linguistics. Bulgarian and Slovak Languages. Theory and Practice.1. Na základe podnetov získaných pri spracúvaní bulharsko-slovenského slovníka sme podrobilikonfrontaènej analýze jeden z verbálnych mikrosystémov, ktorý v obsahovej sfére vyjadrujezmenu entity, resp. substancie èi kvality. Skupinu slovies oznaèujúcich zmenu stavu, príznaku,kvality, vlastnosti a pod. reprezentujú rozlièné slovotvorné typy, nejednoznaène hodnotené domácoua zahraniènou odbornou literatúrou. Nejednoznaènos teoretickej interpretácie danýchjednotiek vedie k ich odlišnému lexikografickému spracovaniu vo výkladových alebo prekladovýchslovníkoch. V našom príspevku sa zameriame na ich reprezentatívnu denominálnu zložkuodvodenú od menných základov a z h¾adiska systémovej bulharsko-slovenskej ekvivalencie jupodrobíme štruktúrno-sémantickému opisu. Na základe rozlièných slovotvorných postupov zodpovedajúcichtej istej onomaziologickej kategórii, podložených konkrétnym materiálom, vyèlenímemodelový slovotvorný typ ako bázu lexikografického riešenia problematiky, keïže dôrazkladieme i na jej pragmatickú stránku. Východiskovým jazykom porovnávacieho výskumu jebulharèina. Ilustraèné doklady pochádzajú z kartotéky Jazykovedného ústavu Bulharskej akadémievied, bulharských výkladových slovníkov, ako aj z vlastného archívu.1.1. Predmetom výskumu sú teda slovesá oznaèujúce zmenu stavu (èloveka, vecí alebo javov),resp. prechod do istého stavu, alebo nadobudnutie kvalitatívne odlišného stavu, prièomjeho charakter je daný ich slovotvorne motivujúcim menným základom, bez oh¾adu na to, kýmalebo èím je tento stav spôsobený.1.2. Na ilustráciu uvedieme slovesá çàÿê÷àâàì / çàÿê÷à a çàÿêâàì / çàÿêíà, ktorých slovotvornýmzákladom je adjektívum ÿê s významom 1. mocný, pevný, silný; 2. pevný, trvanlivý.Uvedeným slovesám zodpovedajú v slovenèine nasledovné ekvivalenty:nedok. çàÿê÷àâàì / dok. çàÿê÷à - 1. posilòova , upevòova , robi mocnejším al. pevnejším,al. silnejším / posilni , upevni , urobi mocnejším al. pevnejším al. silnejším (Ãîäèíèòå,ïðåêàðàíè â ñåëî, ãî çàÿê÷èõà - Roky strávené na dedine ho posilnili); 2. spevòova , upevòova/ spevni , upevni (Òîé çàÿê÷è áåòîíà - Spevnil betón); 3. pren. upevòova , posilòova / upevni, posilni (Ñúáèòèåòî çàÿê÷è âÿðàòà ìó - Udalos posilnila al. upevnila jeho vieru).nedok. çàÿêâàì / dok. çàÿêíà - 1. mocnie , pevnie , silnie , stáva sa mocnejším al. silnejším/ zmocnie , spevnie , zosilnie , sta sa mocnejším al. silnejším (Ìîì÷åòî çàÿêíà ôèçè÷åñêè*Mgr. Mária Košková, CSc., Slavistický kabinet SAV, Panská 26, 813 64 Bratislava1Príspevok vznikol v rámci grantovej úlohy VEGA è. 2/4092/4.16