Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

najmä z po¾štiny a je zaujímavé, že zo slovinèiny preložil práve Jurèièa a Gregorèièa. 63 Na základezískaných skutoèností sa môžeme domnieva , že autorom èeského prekladu Susedovho syna jeOndrej Bella. Bella rovnako prekladal Gregorèièove básne do slovenèiny, ktoré poèeštil a vydalPakosta.V pozostalosti Ondrejovho brata Petra Bellu-Horala, tiež spisovate¾a, sa nachádza rukopisprekladu slovinskej poviedky Ravnikov dvor od „R. M.“ 64 Autorstvo prekladu sa pripisujeP. Bellovi-Horalovi. Nie je známe, že by Horal prekladal zo slovinèiny. Práve vïaka Horalovi sazachovalo v jeho odpise viacero básní jeho brata Ondreja. Môžeme sa preto domnieva , že ajspomenutý preklad zo slovinèiny pochádzal od Ondreja Bellu.Rovnako ve¾mi skromné máme údaje o Slovákoch usadených na slovinskom etnickom území.Vieme, že z Nitrianskej župy pochádzal lekár Biacovský (Biatzowsky), ktorý promoval v roku1830 vo Viedni. 65 Pravdepodobne z územia Slovenska pochádzal známy výrobca organov AndrejFerdinand Malachovský (Malahovski), ktorý zomrel v ¼ub¾ane 3. marca 1887. 66 Stojí za zmienku,že väèšina sledovaných osobností z Uhorska prichádzala na slovinské územie cez Viedeò, kdemnohí študovali.V ¼ub¾ane na Mestnom trgu è. 4 vlastnil lekáreò Ubald Trnkóci. Narodil sa 18. 7. 1856v Strážnici na Morave ako najmladší syn lekárnika Štefana Trnkóciho, pochádzajúceho zo Záskaliapri Dolnom Kubíne. 67 Všetci jeho piati synovia pokraèovali v otcových š¾apajách a stali salekárnikmi v rakúskej èasti monarchie: Vendelín v Štajerskom Hradci, Július a Oton (Otto)v 3. viedenskom okrese, 68 Ubald Trnkóci sa usadil v ¼ub¾ane v roku 1872, keï prišiel vypomáhabratovi Viktorovi 69 do lekárne. V roku 1878 absolvoval farmaceutické štúdium v ŠtajerskomHradci a po bratovej smrti prevzal správu lekárne. V rokoch 1901 – 22 bol èlenom mestskéhovýboru, od roku 1901 èlenom ¾ub¾anskej Mestskej sporite¾ne, v rokoch 1909 až 1921 jej predseda.Zomrel v ¼ub¾ane 17. 10. 1924. 70 Priatelil sa s Ivanom Hribarom, neskorším ¾ub¾anským starostom,a tiež so spisovate¾om Ivanom Tavèarom. „Starý Trnka,“ ako ho volali jeho priatelia, patrilk najpopulárnejším osobám vtedajšej ¼ub¾any. Slovenský pôvod rodiny bol živý ešte na zaèiatku20. storoèia. V nekrológu po jeho smrti sa uvádza, že „jeho rodina bola slovenská a mala pôvodv Dolnom Kubíne pod Tatrami, kde ešte dnes žijú jej príbuzní.“ 7163Vojtìch Pakosta (1846 – 1892), rímskokatolícky kòaz a spisovate¾. Bližšie pozri: Ottùv slovník náuèní XIX, s. 38.Pakostov preklad Gregorèièových básní vyšiel pod názvom Básnì v roku 1887.64Ravnikov dvor. Preklad poviedky zo slovinèiny. SNK-ALU, sg. 38 B 5.65Struèné údaje uvádza SBL 1, s. 39.66SBL 2, s. 31-32. Uvádza sa, že sa narodil v roku 1813 v Èechách. Je však pravdepodobnejšie, že buï on alebo jehopredkovia pochádzali z Malachova pri Banskej Bystrici.67Štefan Trnkóci, „pán ze Zaszkal,“ sa narodil 15. 12. 1805 v Záskalí pri Dolnom Kubíne Michalovi a Anne, rodenejMedzihradskej. Pochádzal zo š¾achtickej rodiny, ktorá mala korene v Trenèianskej župe, odkia¾ sa presídlili do Záskaliana Orave. Š. Trnkóci odišiel do Viedne, kde vyštudoval za lekárnika. Vo Viedni sa oženil s Jozefínou Assfalgovou(1813 Viedeò – 1900 Viedeò). Spoèiatku býval vo Viedni, pred rokom 1845 sa usadil v Strážnici. Mal 8 detí, 5 synova 4 dcéry. Zomrel 19. 4. 1888 v Strážnici. Všetci synovia pôsobili ako lekárnici. Biografické údaje o narodení detí pozri:Moravský zemský archív, matrika narodených, Strážnice, farnos sv. Martin, sg. 5774 a 5775.68Vendelín – narodil sa 24. 5. 1847 v Strážnici, zomrel v Štajerskom Hradci. Vo svojom testamente zo 16. 3. 1904venoval 1000 korún evanjelickému spoloèenstvu vo Ve¾kej Vrbke v okrese Strážnice a rovnako 1000 korún mestuStrážnice, ktoré malo jedenkrát do roka na sv. Štefana rozde¾ova úroky medzi chudobných. (Pozri: Okresný archívv Hodoníne, fond Strážnice.) Július – narodil sa 31. 8. 1853 v Strážnici. Vlastnil lekáreò na Josefstädterstrasse 30.Detskej nemocnici cisárovnej Alžbety viacero rokov darovával lieky bezplatne, zaèo mu cisár František Jozef I. osobnepoïakoval poèas návštevy nemocnice v roku 1883. (Pozri: SiN, roè. 16, 16. 7. 1883, è. 160, s. 3.) Oton (Otto) – narodilsa 28. 3. 1845 v Strážnici. Mal lekáreò na Radetzkého nám. 17 v 3. viedenskom okrese.69Viktor Trnkóci, najstarší syn Štefana T. Narodil sa 4. 4. 1840 vo Viedni, kde pravdepodobne absolvoval lekárenskéštúdium. Po štúdiách sa usadil v ¼ub¾ane, kde odkúpil lekáreò, ktorej korene siahajú do roku 1738. Zomrel v ¼ub¾anev roku 1885.70Základné údaje o Ubaldovi Trnkócim uvádza SBL 12, s. 183.71SiN, roè. 57, 17. 10. 1924, è. 238, s. 3.53